Sme (vraj) krajinou hoaxov a konšpirácií. Francúzski a naši vedci zostavili rebríček krajín…

Konšpiračný index? Slovensko je krajinou hoaxov a konšpirácií.

Francúzski vedci spolu s vedcami z Centra pre bioetiku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave skúmali, ako spoločnosť (vo svete aj u nás ) prijíma konšpiračné teórie. Použili pri tom metodiku nazývanú konšpiračný index. Ten sa počíta ako priemer kladných odpovedí na štandardné konšpiračné otázky. A zostavili rebríček krajín, kde ľudia veria hoaxom…

Na sociálnej sieti LinkedIn sa dnes zamyslel aj Marián Viskupič (poslanec NRSR) nad témou hoaxov a konšpirácií a predmetného výskumu.

Francúzski vedci zostavili rebríček krajín, ktoré najviac veria konšpiráciam a hoaxom.

Ako sme dopadli? Žiaľ, Slovensko sa dostalo na veľmi smutné miesto s konšpiračným indexom na úrovni 30,27. Sme dokonca za Južnou Afrikou a Nigériou. Najmenej hoaxom veria Dáni a Švédi, výrazne lepšie sú na tom aj Poľsko, Nemecko, či Taliansko, ktoré majú index pod úrovňou 15. ( správa TU )

Je veľmi dôležité overovať informácie a čerpať ich najmä z oficiálnych zdrojov. Sám si dávam pozor na to, odkiaľ čerpám dáta. A tie ešte samozrejme overujem, kým ich pustím do sveta a pridám v podobe článkov/postov na sociálne siete.

Sme pred voľbami, množstvo informácií smerom k občanom sa bude zvyšovať a niektorí politici sa budú snažiť získať si voličov aj klamstvami, či polopravdami. Ak sa necháme pred voľbami oklamať, budú po nich trpieť ľudia aj krajina. Hodnotu konšpiračného indexu berme ako varovný zdvihnutý prst.

Koniec citácie…

Zaujal ma však iný uhol pohľadu jedného z diskutérov… 

Sme krajina s najväčšou nedôverou v oficiálne inštitúcie, verejné a súkromné média. TOTO JE PRÍČINA. Keď si ľudia hľadajú alternatívne zdroje informácii, a, žiaľ často sa stanú obeťou konšpirácií, hoaxov a podvodov, je už len smutný následok. Ale príčinu treba hľadať tam, prečo ľudia prestali veriť oficiálnym zdrojom. Ryba smrdí od hlavy. A toto je len jedným zo symptómov rozpadu štátu.

Záver? Konšpiračný index…

Mňa celkom zaujala hneď úvodná veta z článku. „Vedci použili metodiku nazývanú konšpiračný index. Ten sa počíta ako priemer kladných odpovedí na štandardné konšpiračné otázky.“ Doteraz som netušila, že otázky sa delia na konšpiračné a nekonšpiračné. Otázka je podľa mňa otázka. Potom nasleduje odpoveď. A my sa môžeme potom zamýšľať nad odpoveďou pravdivou, nepravdivou.. Alebo odpoveďou, ktorá je dnes pravdivá a zajtra na základe nejakých nových poznatkov by mohla byť už nepravdivá. Alebo odpoveďou, o ktorej si doma medzi sebou povieme, že je pravdivá, ale na verejnosti si to nedovolíme. Presné príklady asi ani netreba uvádzať. Či to už konšpirujem?

Keď aj naďalej budú takéto články považované za hodnoverné, len kvôli tomu, kde vyšli, tak sa nečudujme, že ľudia si budú informácie preverovať. A to je vlastne aj dobre…

Pripravila: Martina Valachová