Krst knihy UNESENÁ v Piešťanoch – pozýva Soňa Bulbeck.
“Prečo práve Piešťany?” Spýtate sa možno po prečítaní priloženej pozvánky. Nuž, dôvodov je hneď niekoľko.
Prvým je asi fakt, že v Piešťanoch mávam pravidelne prezentácie už od roku 2013, kedy vyšla moja prvá kniha Ženy z Rijádu, v ktorej sa jedna z hlavných hrdiniek vybrala zo Saudskej Arábie liečiť si zlomenú nohu práve do Piešťan. Za druhé, ja sama som po operácii chrbtice a následnej ďalšej nepríjemnej pohybovej diagnóze chodila na liečenie do Piešťan pravidelne a bývala som snáď vo všetkých liečebných domoch.
A tak Piešťany poznám a mám ich veľmi rada – nielen krásny zelený park a elegantné secesné budovy, ale hlavne ich špecifickú multikultúrnu atmosféru, na Slovensku tak ojedinelú. No však povedzte, kde inde sa vám môže stať, že sa kúpete v termálnom bazéne spolu dvomi Arabkami v burqinách a dvomi staršími paniami z Izraela, familiárne tu nazývaných „ruskí Židia“, keďže väčšina z týchto hostí hovorí viacej po rusky ako po anglicky.
V neposlednom rade je to aj o tom, že vždy sa dobre cítite tam, kde vás majú radi. A ja viem, že tomu tak je, že Piešťanci majú radi moje knihy, majú radi mňa a sú hrdí na to, že ich mesto je súčasťou deja. Môj brat, ktorý je prvým čitateľom a prvým kritikom mojich rukopisov, dokonca pri čítaní UNESENEJ povedal, že by mi kúpele mali platiť za to, akú im robím reklamu, keďže dokonca sám bývalý šéf saudskej tajnej polície sa chodí po náhlej mozgovej príhode liečiť práve do Piešťan…
Ja som sa tento rok rozhodla, že pôjdem na liečenie do Trenčianskych Teplíc.
Niežeby som na Piešťany zanevrela, to vôbec nie, ale mala som jednoducho chuť na nové prostredie, nové zážitky, na nových ľudí, jednoducho, chcela som ísť na miesto, kde som ešte nikdy nebola a na ktoré nemám žiadne spomienky. Určite ten pocit poznáte a možno sa to stalo už aj vám, hlavne po tomto dlhom pandemickom období, kedy sme v podstate nemohli zažívať nič nové a žili sme prakticky online alebo zo spomienok.
Trenčianske Teplice majú úplne inú atmosféru ako Piešťany…nie sú tu žiadni cudzinci, žiadni šejkovia v „bielych nočných košeliach“ či v čiernom zahalené ženy, všetko je menšie, komornejšie, provinčnejšie. Z bazénu je nádherný výhľad na okolité zelené hory a vôbec, vychutnávam si, že som tu de facto inkognito. Nikto ma nepozná a ja sa môžem prechádzať, posedávať na káve a počúvať.
Niekedy sa človek naozaj dozvie všeličo a sedieť večer na balkóne je lepšie ako Mullerov „Výťah opäť nechodí“ – ľudia totižto bez zábran rozprávajú alebo telefonujú a vy si tak vypočujete rôzne firemné či rodinné tajomstvá – aj keď nechcete.
V každom prípade môžem s istotou povedať, že takto získané informácie ešte v ďalšej svojej knihe nevyužijem.
V tej totižto bude opäť riešiť zamotaný prípad bývalá špeciálna americká tajná agentka Lessley, ktorá sa dostala do Piešťan pred piatimi rokmi vďaka záhadnej smrti saudského korunného princa, medzitým sa vydala za riaditeľa hotela Thermia Palace a ktorá sa v knihe UNESENÁ snaží vyriešiť zamotaný príbeh unesenej kuvajtskej princeznej. Dej románu sa odohráva striedavo v Saudskej Arábii, v Kuvajte, v Londýne, ale aj v Piešťanoch v autentickom čase minuloročnej pandémie.
Priznám sa, že som pri písaní využila všetky svoje skúsenosti z týchto miest a tak ako lietadlo spojí za pár hodín rôzne kontinenty, aj ja som prepojila osudy našich hrdinov z týchto krajín. A tak vás pozývam, aby ste si urobili výlet a prišli si vypočuť nielen moje rozprávanie o exotických krajinách Blízkeho Východu, ale zároveň sa aj prešli po miestach, kde sa časť deja odohráva. A prezradím ešte niečo – UNESENÁ určite nie je poslednou mojou knihou, odohrávajúcou sa aj v Piešťanoch…na tú ďalšiu sa môžete tešiť už na jeseň…