Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Lucia je nesmierne tvorivý človek. Som presvedčená, že jej meno nie je nikomu z nás neznáme. Svoje umenie pretavuje do rôznych oblastí. Mozaiku vnútorného šťastia si skladá z viacerých dielikov. Herectvo , hudba, spev, joga. Tieto sféry sa stretajú v spoločnom menovateľovi, v ktorom je hlas ako vyjadrovací prostriedok. V našom rozhovore sa chceme dotknúť najmä jej tvorivému potenciálu v rôznych oblastiach. Napríklad i liečivému potenciálu hlasu.
Čo ťa najviac v posledných dňoch a mesiacoch teší?
Teší ma, že som sa opäť viac priblížila k hudbe. Tým, že som bola s deťmi dlho doma vystupovala som iba sporadicky. Teraz už spievam viac.
Začalo to už v januári živým vystúpením na odovzdávaní ocenení Krištáľové krídlo. Potom rok pokračoval viacerými zaujímavými projektami, ako napríklad moja účasť v Sit Down Ladies Comedy – tam som robila one women show s looperom, ďalej veľmi inšpiratívny a na naše pomery unikátny projekt Symphony Meets Jazz so Štátnou filharmóniou Košice a Boris Čellár Band, kde som okrem jazzových štandardov spievala vlastnú kompozíciu, alebo známu skladbu, ktorú preslávila Nina Simone a popri improvizáciách som do skladieb votkávala nápevy riekaniek, či ľudových piesní.
A nasledovali viaceré vystúpenia v rámci festivalov a kultúrneho leta.
Bola som prekvapená, koľkých fanúšikov v skutočnosti mám a s akým ohlasom som sa stretla. Často som sa cítila ako žena, ktorá sa rozhodla zostať s deťmi doma a vypadla z centra diania, že stagnujem v osobnom napredovaní.
Poviete si, to je predsa normálne, lenže ja som pred tým stále cestovala, niečo tvorila, bola veľmi aktívna a pre mňa táto zmena bola skutočne náročná. Potom prišlo veľmi milé prekvapenie v podobe fanúšikovskej podpory a záujmu. A to ma naozaj teší a zároveň motivuje o to viac znovu pracovať a pretavovať moje nápady do reality.
https://www.facebook.com/lucia.luzinska.35/videos/10155442790573388/
Už sme naznačili, že sa venuješ tzv. liečivej sile hlasu a robíš workshopy. V čom táto metóda spočíva?
Tento projekt je stále vo vývoji. Vyšiel z mojej dlhoročnej potreby a z pozorovania. Už predtým som robila workshopy ako sa zbaviť trémy za pomoci dychu a rezonancie hlasu. Začalo to prakticky ešte počas štúdia jazzového spevu.
Keď som videla, že je to pre mojich spolužiakov a priateľov príjemné a prínosné, inšpirovalo ma to a začala som túto tému rozvíjať. Experimentovala som najskôr na sebe. Využívala som rôzne metódy. Cvičenia z jogy, inšpiráciou mi bolo aj alikvótne spievanie, tibetské aj indické mantry, vnímala som, ako jednotlivé samohlásky, či zvukové nazvime to zhluky rezonujú v konktrétnch častiach tela.
Tiež ma veľmi oslovila práca s dychom na základe kombinácie speváckych a jogových dychových a kondičných cvičení. Stále hľadám ďalšie spôsoby a prístupy. Snažím sa hlas chápať ako prejav frekvencie a rezonancie. Sama v tejto oblasti stále bádam.
Chodím na rôzne workshopy, na také, ktoré pracujú s konkrétnymi vedeckými meraniami a následne ich potom skúšam zapracovať do svojich konceptov a pozorujem na sebe, ako sa zmení môj pocit pri speve. Alebo na také, ktoré rozširujú moje vedomie, aby som sa na veci dokázala dívať v širších súvislostiach.
V princípe si takto aj sama rozširujem obzory. Možno to poznáte aj vy. Je niečo o čom ste presvedčení, že to tak je, ale chcete si to preveriť aj z iného uhla. Dovolí vám to potom chápať veci viac do hĺbky. Prináša to benefity nielen mne, ale aj ľuďom, s ktorými potom pracujem.
Neznamená to, že vysvetľujem ľuďom fyzikálne zákony, ale používam obraz a metaforu, čo klientom potom pomáha rýchlejšie vnímať a využívať potenciál, ktorý v nich drieme.
Pre koho sú takéto cvičenia vhodné a čo sa nimi dá dosiahnuť v osobnom a pracovnom živote?
Ako som už naznačila, moja práca s hlasom je celoživotný, tak trochu súkromný výskum. To, že sa touto témou zaoberám osobne súvisí s mojim povolaním, ale aj s psychohygienou a nachádzaním odpovedí aj v duchovnej oblasti.
Druhá vec je, že to pomáha aj ľuďom, ktorí sa potrebujú v rámci svojho povolania a práce posunúť. Zisťujú, že hlas im stagnuje a že sa v určitých situáciách dostávajú do úzkych. Osobne mám rada dlhšie workshopy, na ktorých vieme rozpracovať jednotlivé metódy do skutočných výsledkov.
Niekedy pracujem s ľuďmi, ktorí sú po chorobe a potrebujú svoj hlas vrátiť do formy. Alebo sú ľudia, ktorí majú hlas takpovediac zle posadený a na konci dňa kvôli tomu fyzicky nevládzu rozprávať. Cvičenia a práca s hlasom, dychom a postavením tela im dokážu výrazne pomôcť.
Hlas nie je mimo vás…
Mnohí ľudia vnímajú hlas ako niečo, čo je tak trochu mimo nich. Ja však hľadám sposoby, ako v ľuďoch otvoriť vnímanie a precítenie samých seba tak, aby pochopili, že ich hlas je pevnou súčasťou ich osobnosti.
Poviete človeku zaspievaj a on vám povie, že on nemôže zaspievať, lebo nemá hlas, alebo sluch, alebo rytmus. Tu musím oponovať, pretože každý má hlas. Hlas je súčasťou nášho bytia. S hlasom sa dá narábať aj v obyčajnej vete a bežnej komunikácii.
Už len pri pozdrave, keď povieme AHOJ. Dá sa vysloviť rôzne. Spevavo. Milo. Na pol úst. Nejde teda len o obsah slova, ale aj o spôsob. O zanechanie odkazu vďaka intonácii, intenzite, sfarbeniu, jemným odtienkom.
Tým že ľudia spoznávajú svoj hlas a preciťujú rezonanciu v rôznych častiach tela, tak sa zoznamujú so samými sebou viac do hĺbky. Niekedy vďaka tomu vedia uvoľniť rôzne bloky. Preto hovorím o liečivej sile hlasu.
Tieto workshopy sú pre mňa niečím akoby posvätným. Robím ich skôr sporadicky na základe dopytu konkrétnych ľudí, ktorí dostali informáciu od priateľov a známych. Vždy sa však na tieto workshopy nesmierne teším.
Som detailistka a záleží mi na tom, ako sa ľudia budú po celý čas cítiť. Dôležitý je teda i priestor, kde prebiehajú. Veľa závisí aj od skladby zúčastnených ľudí. Každý z prítomných má v sebe inú energiu a vyžarovanie.
Počas spievania sa niekedy dejú zázračné veci. Niektorí ľudia zrelaxujú, iní sa dokonca rozplačú. Alebo si v sebe nosia akési vnútorné obrazy, ktoré nevedeli pochopiť a zrazu to príde a pochopia. Ide tu teda o skutočné, ba až hmatateľné spojenie so samým sebou. So svojou podstatou. Na workshope som mala napríklad aj psychologičku, ktorá vyhodnotila tento prístup ako veľmi prínosný.
To čo rozprávaš znie zaujímavo. Tvoja práca má rôzne presahy. Kam ťa tieto vedú?
Na tom, ako fungujem ma priťahuje, že nikdy neviem ktorá činnosť aké ďalšie dvere otvorí. Keď som napríklad robila Jazz ide do školy, netušila som, že vďaka tomu, ako sa deti zapájali, spievali, odpovedali, improvizovali na pódiu sa dostanem ako rečník na konferenciu, ktorá sa zameriavala na Iné formy učenia.
Potom som zase prednášala na odbornom sympóziu UMELECKÝ HLAS, kde som mala možnosť ukázať niektoré fragmenty z meditácie. Veľa vecí je pre mňa výzvou a idem do nich, pretože ma to núti stále na sebe pracovať a pretože takto zrazu vznikajú unikátne veci.
Napríklad sme realizovali aj vystúpenie, kde som ako speváčka vystupovala bez pevných piesňových foriem, improvizovala som spolu s ďalšimi hudobníkmi, mali sme len tému a navzájom sme na seba reagovali, či už melódiou, prácou s textom a rytmom a keď letela okolo mucha, tak sme do toho zapojili aj jej bzukot.
Niekedy sa stane, že skončí pieseň a v tom momente zazvoní na kostole niekde poblíž zvon v rytme a na rovnakom tóne. Alebo zapojím do hry looper a urobím one woman show.
Tam zistím, že na niektoré veci treba kondične rásť a to ma núti fyzicky cvičiť, aby som to všetko zvládala. A už sme zase pri joge. Alebo si dopĺňať technické zručnosti.
Práca s deťmi prostredníctvom rytmických kartičiek
Rytmické kartičky, zapisovanie detských melódií pomocou farieb, to sú len čiastočky toho, čo mi prinieslo neustále hľadanie, ako rôzne sa dá sprostredkovať hudba deťom a nielen im.
Hľadala som, ako jednoducho, hravo a nenásilne priblížiť hudbu a jej skryté zákonitosti.
Vytvorila som si obrázky, ktoré znázorňujú jednoduché slovné spojenia. K tomu ma priviedol jazz, cez scat a rytmické frázovanie a zadeľovanie som si uvedomila, ze keďže každý jazyk má v sebe svoj rytmus a my ho prirodzene od detstva počúvame od svojej mamy, tak prirodzene máme v sebe aj rytmus, ktorý vychádza z našej rodnej reči.
Cez tieto obrázky som vlastne prepašovala určité základné rytmické fragmenty a zrazu deti vytlieskavali rymus bez toho, aby sa toho obávali. Tiež si dokázali na xylofóne, ktorý som si farebne upravila zahrať pomocou farebnych zápisov melódie a takto mať radosť z hudby.
Občasné vystúpenia pre nepočujúcich ma zase priviedli k systému cymatic- zviditeľňovanie zvukových vibrácií na vode, alebo na membráne, na ktorej je napríklad piesok, či k preciťovaniu vibrácií na vlastnom tele pomocou vysokorezonančných hudobných nástrojov.
Niekedy deťom položím na chrbát nástroj woodpack, ktorý vytvoril môj muž a hrám naň. Dalo by sa povedať, že to celé začalo pri štúdiu v zahraničí, kedy som si uvedomila, ako žalostne málo máme hudobnej výchovy v skôlkach, školách, napriek tomu, že sme spevavý národ. Prvým mojim krokom bol projekt Jazz ide do školy, ktorý trval 4 roky a prerušila som ho, keď sa mi narodila prvá dcéra.
Stretla si sa počas svojej práce s niekým, kto sa nevedel zbaviť trémy?
Jasné. Denne. Napríklad sama so sebou (smiech). Ako príklad uvediem moju hru na klavír. Vždy som mala obrovskú až paralyzujúcu trému, že som ani nevedela, kde je nota C. Teraz po rokoch sa čiastočne zbavujem trémy vďaka hre HANA, kde v predstavení v jednej scéne doprevádzam inú postavu hrou na klavíri.
Zo začiatku som myslela, že to nezvládnem. Ešte v deň premiéry som sedela v šatni a myslela, že to bude hrozný trapas. A v jednom momente mi svitlo, že veď to nehrám ja, ale tá postava – Nora. A to ma zachránilo. V hre mi to funguje, tak verím, že postupne sa aj ja Lucia odvážim hrať pred obecenstvom.
Ľudia, s ktorými som pracovala, boli z rôznych oblastí života. Napríklad som mala na workshope top manažérku, ktorej tréma doslova paralyzovala telo i hlas. Trémy sa postupne úplne zbavila, ale posunula sa dokonca ďalej, usúdila, že tá práca ju už nenapĺňa a napokon si našla iné zamestnanie.
Častokrát totiž, keď ľudia začnú pracovať s vlastným hlasom, tak sa počas cvičení zbavia rôznych nánosov. Práca s hlasom sa tak môže stať ich prvým krokom k reštartu. Alebo to naopak ešte posilní ich pozíciu a sebaistotu.
Pozitívnych príkladov mám viac. Spomeniem ešte pani, ktorá sa musela naučiť správne dýchať, pretože pri tlmočení strácala hlas a lekári ju varovali, že oň príde natrvalo. Dnes dokáže tlmočiť celé hodiny.
A mala som aj žiačku, ktorej povedali, že už nikdy nebude rozprávať. A ona rozpráva. Ten pocit, keď zašla na lúku na kraj lesa a dokázala z hĺbky duše zakričať sa ani nedá popísať.
Hlas je pre mňa silné médium a hoci sa cítim najmä ako speváčka a herečka, motivačná práca s inými ľuďmi ma fascinuje, je to ako taký výskum. Nie je mojou ambíciou mať vlastnú školu, mám rada zmenu a akýkoľvek systém ma zväzuje.
Ale vidieť, že naučiť človeka vnímať svoj hlas, rozozvučať a posilniť ho mu môže zmeniť kvalitu života k lepšiemu je jednoducho príjemné.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: Archív: Lucia Lužinská
