Pred časom som si prečítal výborný rozhovor s Oli Beständig. Týkal sa PPP – kto nevie, tak ide o poruchy príjmu potravy. Nedalo mi a zamyslel som sa, pretože ide o závažnú vec. Často zľahčovanú. Často prehliadanú.
Napriek tomu, že PPP mali u nás svoj vrchol cca v období 90tych rokov, tak stále to je téma, ktorej sa treba venovať. Keď sa človek narodí, nemá dôvod predpokladať, že s ním niečo nie je v poriadku.
Len postupom času, ako vrastá do spoločnosti sa dozvedá, že v tom, hentom, alebo onom nie je úplne podľa predstáv okolia. Nakoľko sme spoločenské tvory, potrebujeme byť súčasťou spoločnosti a preto hľadáme spôsoby, ako byť v tom, hentom a onom ok, aj keď nám to vôbec nemusí byť prirodzené.
Mám kamarátku, bývalú tanečnicu, má pomaly štyridsať a stále je tenká ako prútik, má opačný problém, lebo všetci jej hovoria:
„Bože, ty už priber, dokedy chceš vyzerať ako puberťáčka.“
Ona by aj pribrala, keby to šlo. Jej metabolizmus je, aký je.
Videli ste už niekedy mačky, ktoré by mali bulímiu?
Ja ešte nie. Naše mačky boli pred minulou zimou také dobre guľatučké, vykŕmené. Veterinárka skonštatovala:
„No majú trochu nadváhu, nemali by ste ich prekrmovať.“
V lete vyzerali ako vyziabnuté kostolné myši:
„Mali by ste im dať dostatok jedla, sú trochu podvýživené.“
Mačky kŕmime podľa toho aké sú hladné, asi nie sú úplne blbé, že na zimu priberú (sú to mačky, ktoré sú vonku aj vnútri) lebo potrebujú tuk, aby zniesli chlad a na leto sú chudé, lebo im je asi teplo.
MAČKY MAJÚ ROZUM. MAČKY MAJÚ V DIÉTE JASNO! Či?
Možno by bolo načase vnímať viac na čo sme tu, aké je naše miesto.
Možno by bolo fajn, keby nám v tom bolo nápomocné aj naše okolie, namiesto toho, aby nás pchalo niekam, kam nepatríme.
A tiež by bolo fajn, keby sme si to neskôr, nerobili ani my sami. Lebo v tomto rozhodne neplatí: „Čo sa v mladosti naučíš, na starobu ako by si našiel.“
Martinovi v medzičase vyšla kniha NEZÁBUDENNÍK. Kúpiť sa dá aj priamo u neho na www.martinmiler.sk