Máloktorý doktor vám vysvetlí príčinu vašej choroby, pretože nie všetky príčiny sú známe, alebo objasnené…

Máloktorý doktor vám vysvetlí príčinu vašej choroby, pretože nie všetky príčiny sú známe, alebo objasnené…

 „Tak predsa je to pravda,“ skonštatuje smutne Lojzko.
„A čo ?“ vyzvedá jeho žena Malvína.

„Som chorý. Včera mi to potvrdil doktor,“ ticho odpovie Lojzo.

Po chvílke mlčania Malvína povie s povzbudivým tónom v hlase.

„Ale, no.  Neboj sa, všetko bude dobré, veď dnes sú už na všetko lieky.“

Lojzko sa upokojí a pomaly kráča do záhrady. Posadí sa pohodlne do  kresla a vychutnáva si vôňu tabaku fajky z čerešňového dreva.

Prečo? Čo som zlé urobil, že ma niekto trestá s takouto chorobou? To je otázka, ktorá mu neustále sedí v mysli.

Premieta si celý svoj doterajší život a premýšľa. Po hodnej chvíli  ho musí Malvína vytiahnuť k večeri.

„Poď, Lojzko, najedz sa, ráno to ešte preberieme, ráno je múdrejšie večera.“

O príčinách chorôb sa  toho už píše mnoho.

Otázkou však je,  či teóriu aj prijímame a zamyslíme sa nad ňou, alebo žijeme, fungujeme vo svojich stereotypoch, protokoloch až na pokraj svojich síl.  Aká je realita?

Máloktorý doktor vám vysvetlí príčinu vašej choroby, pretože nie všetky príčiny sú známe, alebo objasnené. Alebo ešte inak, lekár v dôsledku časovej tiesne predpíše lieky, ktoré riešia následky vzniknutej choroby. Myslíte, že lekár má čas rozoberať, prečo Lojzko ochorel na konkrétnu chorobu? ( Možno áno, nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca)

Existujú už psychosomatické ambulancie, kde sa berie do úvahy príčina choroby. Ktorou je často samotný životný štýl človeka, zvládanie stresu, životospráva a naše psyché.

Zdieľame množstvo krásnych myšlienok cez sociálne siete a čítame ich cez obrazovky. Ale, dokážeme tieto krásne vzletné myšlienky zachytiť aj do reálneho života?

Nestresuj sa, buď v pohode, len pokoj, znie často z úst ľudí, ktorí sa ocitnú v blízkosti človeka s problémom.

Nuž, ale,  skúsme si spomenúť na tieto slová, keď budeme sami vo vypätej situácii. Predstavme si obrazovku s citátmi a krásnymi myšlienkami. Snáď nás nasmeruje, upokojí… Je len na každom z nás, či návod využijeme aj v konkrétnej životnej situácii, alebo vybledne spolu s vypnutím obrazovky.

Ale vráťme sa naspäť k Lojzkovi.

Po niekoľkých návštevách u doktora…

Je ráno. Malvína pripravuje raňajky ako obyčajne.

„Raňajky sú na stole!“ zvolá.

Lojzko sa pomalým a šuchtavým krokom blíži k stolu a odrazu „skamenie.“

„Prečo čaj? Veď vždy pijeme ráno kávu,“ prekvapene hovorí Lojzo.

„No, vieš, aj doktor vravel, že by si nemal…“

Lojzko poslušne usadá za stôl.

„Tak dobre, keď si myslíš, že mi to pomôže“ a pochlipkáva ranný neosladený zelený čaj.

A pomohlo? Možno áno, možno nie.

Myslím si, že sila žiť a zostať ešte na tomto svete je tak silná, že ľudia po stanovení diagnózy ( nie všetci) sa snažia zmeniť svoje návyky a brať  predpísané lieky s dôverou, že im pomôžu vyzdravieť, alebo aspoň zmierniť príznaky choroby.

Vo svojej pamäti mi utkvela spomienka na drobnú starenku v liečebni pre dlhodobo chorých, kde som pracovala.

Prišla som k jej lôžku a ponúkla jej možnosti v rámci nášho Klubu, ktorý slúžil ako spoločenská miestnosť s knihami, farbičkami a inými pestrými predmetmi. Starenka sa usmiala a vytiahla zo zásuvky nemocničného stolíka modlitebné knižôčky.

„Pozrite dušinka, toto je moja terapia. Modlím sa každý deň. Modlím sa aj niekoľkokrát a čakám, že mi to pomôže v mojom trápení.“

A pomohlo? Možno áno a možno nie.

Ale ako sa hovorí, nádej umiera posledná. Môžeme si skutočne sami za svoje zdravotné problémy? Už sa o tom dnes píše, ale aj prednáša. Že tzv. psyché, naše myšlienky, predstavy aj emócie ovplyvňujú zdravie človeka.

Zamyslenie

Ľudské telo je ako vysoko sofistikovaný ale mechanický stroj. Funguje ako komplex jednotlivých a vzájomne prepojených väčších aj menších súčiastok. Aj teraz keď čítate tieto riadky, vaše srdce prečerpáva krv do tepien a späť, váš žalúdok pomocou štiav spracováva potravu, pľúca pomocou vlásočníc rozmiestňujú kyslík. Všetko funguje tak, ako má.

Ale dokedy?

• Pripustime fakt, že náš zložitý stroj oživuje nejaká hmota – čchi.(*)
• Pripustime fakt, že bez jej prúdenia, by tento stroj prestal fungovať.

Môžeme nášmu fyzickému telu, pomocou živej hmoty, ktorá prelína našimi bunkami napomáhať? Napomáhať v jeho správnom fungovaní?

S ľudským telom je úzko spojená duša človeka s jej vlastnými predstavami aj emóciami.

Ak si predstavíme, že pokoj v duši a nie turbulentné výboje emócii môžu blahodarne pôsobiť na naše telo a opačne, tak je na mieste pouvažovať, či by nebolo vhodné viacej si svoje emócie strážiť alebo aspoň dbať na to, aby vôbec nevznikli. Samozrejme, niekto by mohol podotknúť, že emócie patria k životu. Že je to predsa normálne. Ale, ak sú zafarbené hnevom, nenávisťou, žiarlivosťou, strachom tak môžu byť ( sú) pre ľudské telo jedom. Rozlieva sa cez útroby buniek pomaly a postupne, až kým prestanú vykonávať svoju funkciu. Odumierajú, alebo sa naopak nekontrolovateľne zhlukujú do väčších útvarov.

Hm… Také jednoduché? Stačí pokoj v duši a utíšenie? Nenas..ť sa často a bez príčiny?

Nuž, bez spoznávania súvislostí –  ako by to v nás mohlo fungovať, bez štipky znalostí o nás samotných to také jednoduché nie je…

Ale, môžeme sa o to aspoň pokúsiť, alebo nie?

Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých a zomierajúcich.

Knihy: Za dverami liečebne, Za dverami liečebne II. Hľadajte v kníhkupectvách.

Pozn. *

Čchi je označenie životnej sily, vitálnej energie, ktorá je dôležitým predpokladom života.
„Dávni mudrci učili prostý ľud, že je potrebné sa včas brániť škodlivým vplyvom, ktoré spôsobujú nesúlad v ľudskom organizme, že je potrebné zachovávať pokojnú a čistú myseľ a odstrániť z nej všetky rušivé myšlienky, aby životná sila, pravá čchi, mohla nerušene prúdiť a duch i esencie sa uchovávali vo vnútri. Takto nerovnováha nemala prečo vzniknúť. Mysle týchto ľudí boli stíšené, žiadostí mali málo, srdce pokojné a bez chtivosti, ich telá mali dostatok pohybu, ale neboli preťažované, čchi mali harmonickú a mohli preto žiť podľa svojich prianí a napĺňať ich. Každé jedlo sa im zdalo chutné, všetky šaty sa im zdali krásne, radovali sa zo svojich zvykov a obyčajov, a vrchnosť a obyčajný ľud sa k sebe nesprávali nevraživo, nič nedokázalo poblúdiť ich srdce. Múdri ani hlúpi, ani schopní, ani menej schopní sa nepachtili za vecami a všetci žili v súlade s Cestou.“

Zdroj internet