Maroš Vago: Nepotrebujeme vedieť viac. Skôr si musíme veci zjednodušiť a vzdať sa toho, čo nám škodí.

Maroš Vago: Nepotrebujeme vedieť viac. Skôr si musíme veci zjednodušiť a vzdať sa toho, čo nám škodí.

Stretnutie s ľuďmi z iných kultúr, najmä s potomkami starovekých civilizácií, často pripomína stret svetov: inak vnímajú čas, vesmír, svet a človeka v ňom. A to sa týka napríklad aj spôsobu, akým učia, ako odovzdávajú vedomosti a tradície ďalším generáciám. Maroš Vago opisuje v rozhovore pre rádio Universum svoje skúsenosti s vyučovaním v Peru…

„Na všetko sa pýtame, o všetkom debatujeme, dlho, dlho diskutujeme o nejakej veci, a tak strácame veľa energie a pozornosti. Oni to nerobia. Oni to len ukazujú a vy sa pozeráte a vnímate, čo robia. A nakoniec sa to tak naučíte.“ Hovorí Maroš Vago a pokračuje…

„Pre ľudí zo Západu je to ešte ťažšie, pretože čím viac máme tendenciu pozerať sa na tieto staré kultúry cez prizmu určitej povýšenosti a nadradenosti, pretože máme všetky technológie, laboratóriá, raketoplány a rodný list každej molekuly – len vzťahy s blízkymi a nachádzanie zmyslu života – to sa akosi vytráca.“

Body transformácie. Cesta duše a mysle…

Body transformácie sú presne to, čo sa deje. Musíme sa naučiť čítať realitu – v tom sme slabí – nedokážeme čítať, čo sa práve deje. Práve to, že ľudia čítajú, študujú, chcú vedieť, robia všetko, čo je v ich silách, a napriek tomu sa necítia lepšie a nenachádzajú riešenia – to je preto, že v samotnej skutočnosti, že sa ľudia snažia, na niečom pracujú, je logika – a to je cesta mysle, ale nie je to cesta duše. Sme totiž fixovaní na myseľ a chceme, aby myseľ inscenovala a usporiadala.

Rozum a snaha…

Rozum, teda rozum, ktorý – opakujem ešte raz – je najdokonalejší nástroj, ktorý v sebe nosíme, rozum je zázračný. Mám neuveriteľnú úctu k tomuto nástroju, ktorý nazývam softvér. Ale tento softvér nemá schopnosť urobiť nás dobrými, zabezpečiť, aby sme žili dobre, aby sme žili kvalitný život. Takže presne to sa deje so západnou kultúrou – príliš sa snaží. V tom spočíva celý problém.

A tu je odpoveď na to, kam nás to vedie, a to, že sa neustále snažíme nájsť nejakú ideológiu, neustále sa snažíme nájsť nejaký proces, ktorý by nám pomohol, ale nechceme sa stať šamanmi pre seba, aby sme si začali trochu viac dôverovať.

Maroš Vago: Dôvera je práve proces, ktorý sa odohráva okolo nás.

Stále sa napájame na ideológiu, ktorá je v tomto bode obrovským štúdiom, tu študujeme veci, ako sú, ako funguje proces a ako byť čo najmúdrejší, ako chrliť všetky druhy múdrosti. Takže pre mňa je to nová ideológia, ktorá je škodlivá v tom, že je založená na inteligencii, na IQ, na racionálnom, inteligenčnom kvociente, čo je nástroj mysle, ale nie je to nástroj života. Zabudli sme, že inteligencia sa nedá použiť na dobrý život. Táto inteligencia je na to, aby sme boli odborníkmi v nejakej oblasti, aby sme dokázali niečo technologicky vyrobiť, aby sme prišli s rôznymi nápadmi, aby sme dokázali aj týmto spôsobom priniesť evolúciu. Ale táto inteligencia neslúži na to, aby sme boli dobrým človekom alebo žili dobrý život – inteligencia ide v tomto procese bokom. Tam musíme prejsť na „zdravý rozum“, na intuíciu a riadiť sa ňou.

Celý rozhovor, ktorý pripravila Martina Kociánová pre Rádio Universum môžete sledovať aj priamo tu…

Pripravila: Martina Valachová