Väčšina ľudí sa väčšinou mýli

PREČO NEROZUMIEME ĽUĎOM

PREČO NEROZUMIEME ĽUĎOM

Je nejaký divný.  Je arogantný.  Je nervák. Tieto a mnohé ďalšie hodnotenia vyriekol  o niekom pravdepodobne už asi každý z nás. A nejeden krát. Čo keby som prišiel teraz za vami, ako  Morpheus v Matrixe, a povedal vám, že nič z toho, čo ste si mysleli o nich doteraz, nie je pravda? Myslím, že by som vás tým možno aj naštval a urazil vás, že si dovoľujem spochybňovať vaše životné skúsenosti. A aj to, čo je očividné.

A predsa to urobím…

Nie však preto, že by som chcel prísť s niečím novým a ohurovať svet psychológiou tretieho tisícročia. Chcem iba povedať nahlas to, čo každý z nás často cíti, no nikdy sa ďalej ako po pocit nedostal, pretože nemal proste dôvod, či čas to analyzovať.

Čo teda robí človeka arogantným, poprípade nejak inak  podivným? Je to jeho nadľudské sebavedomie? Poniektorí tomu vravia, že má obrovské ego. Pravdou je, že je to v skutočnosti úplne  inak. Možno budete so mnou súhlasiť v jednej veci, že  šťastný a vyrovnaný človek nemá žiadny dôvod sa nad niekým povyšovať, alebo iným spôsobom narúšať svoje okolie.  Je plný radosti zo života a ak nepovažuje ostatných za nepriateľov, chce sa podeliť o dobrú náladu aj s nimi.

Zato  človek, ktorý šťastný nie je, má rôzne obavy, bolestivé skúsenosti, strachy, ten má tých dôvodov mnoho.

Aké to sú?

Častým dôvodom je napríklad obava, že dotyčný nebude dostatočne prijatý, že nebude prijaté jeho slovo, či jeho želanie. Môže to byť obava, že nie je dosť rešpektovaný, poprípade že ho ostatní neberú vážne. Práve takáto obava vytvorí v človeku pocit, že musí pritvrdiť vo svojom prejave a ten prejav pôsobí potom prísne, niekedy nahnevane, alebo inak neprirodzene. Často urobí z priateľskej rady povýšenecké arogantné nariadenie.

Chce silou presadiť niečo, o čom sám pochybuje, že ostatní príjmu a nakoniec to vyzerá, akoby bol zlostným, či arogantným. Výsledkom však je, že ho ľudia berú s nevôľou, on ju vníma a má pocit, že musí pritvrdiť ešte viac. A v priebehu rokov sa z neho stáva to, čomu hovoríme úplný idiot, neveriaci ľuďom. Pritom všetko začalo iba tým, že si proste neveril.

Pre zmenu, takí frfľoši, neustále šomrajúci na všetko naokolo… Nič im nie je dobré, stále sú mrzutí, podráždení, kritickí. Musí byť predsa dôvod, prečo sú neustále nespokojní so všetkým, čo sa okolo nich deje. Áno, je. Tým dôvodom je, že nie sú spokojní sami so sebou a so svojim životom, nedarí sa im skoro všetko, na čo siahnu. Navonok môžu vyzerať úspešne, dokonca skrývajú svoj nepokoj za úsmevom a sarkazmom, no v skutočnosti často nemajú dobrý vzťah ani vo svojej rodine. Majú zo svojej nespokojnosti rozvrátenú vlastnú myseľ a preto sa im okolitý svet zdá chaotický. Je  to práve ich vlastná nespokojnosť s vlastným životom, ktorá sa premieta von a vnucujú  nám ostatným pocit, že nie sú spokojní s nami.

A čo ostatní, ktorých je ešte viac? O nich si povieme v ďalších článkoch. A taktiež aj to, ako sa dá s nimi naučiť vychádzať.

Marek Zajac

Autor je lektor a kouč

fb: Marek Zajac

fb: Dobré vzťahy

Mohlo by vás zaujímať…

Zistila som, že nepotrebujem všetko, čo chcem

 

Mohlo by vás zaujímať