Múdrosť šedín kedysi prinášala to, čo dnes vkladáme do života za pomoci rôznych guru

Múdrosť šedín kedysi prinášala to, čo dnes vkladáme do života za pomoci rôznych guru

Ako spoločnosť strácame to, na čom sme historicky ako ľudstvo rástli, dospievali, zreli. Rozmer starešinovstva (eldership – múdrosť šedín) kedysi prinášal to, čo si teraz vkladáme do života za pomoci rôznych guru, lektorov, motivátorov, učiteľov osobného rozvoja.

Kedysi (najmä v kultúrach, ktoré preferujú/preferovali komunitnejšie fungovanie) to však prinášala stará, zrelá žena/starý, zrelý muž.

Teraz je, žiaľ, označenie „starý človek“ až synonymom straty sily, neschopnosti. Stalo sa čímsi dehonestujúcim.

V indiánskych kmeňoch existovali rady starších, popri ohni sedeli tí vyvolení, ktorí si najviac pamätali, zažili. Práve tí mali úctu a zažívali dôveru všetkých ostatných. Po odporučenie a rady sa chodievalo k vedmám. Sklenené gule držali v rukách zrelé čarodejky.

KRÁTKE ODBOČENIE – ÚVAHA O „DOBRÝCH RADÁCH“

Tu by som sa rada na chvíľočku zastavila.

Zrelosť či múdrosť neznamená schopnosť dať dobrú radu, mať vždy správny názor či zaručené odporučenie.

Napriek múdrej vete – „dobrými radami je vydláždená cesta do pekla“ – sa práve toto často deje. Dávame a dostávame rady na počkanie, vo väčšine prípadov nevyžiadané. Dobrých rád za každú cenu má v dnešnej dobe každý viac než dosť. Radí každý naokolo vrátane médií, sociálnych sietí, duchovnej literatúry.

Ľudia zmätene hľadajú, kto im najsprávnejšie poradí, keď sa v živote či vo vzťahoch prestanú orientovať. To sebaisté vnútri v nás (čo má bez výnimky každý) je neustále prerušované „hlukom“ zvonku. Hlukom, ktorý je natoľko sebavedomý, že má pocit, že všetkému rozumie lepšie, než my sami.

Môj názor ako terapeuta znie, že radu ako takú vlastne nikto z nás nepotrebuje.

To, po čom naozaj túžime a zamieňame si to, žiaľ, často s dobrou radou, je, naopak, podpora, posilnenie vlastných zdrojov, viera v to, že všetko to naozaj podstatné UŽ vieme. Ak by nás ten druhý, namiesto dobrej rady či odporučenia, možno len silno as láskou objal, životom by sme zaručene kráčali oveľa pevnejšie.

Moja práca terapeuta vyžaduje u mojich klientov pochopenie, že nikto nevie ich život žiť lepšie, než oni sami. Nikto iný nevie nájsť lepšie riešenie, nikoho iného názor nie je správnejší. Môžeme byť len vhodnejšie inšpirovaní, niekto nám môže pomôcť vidieť iný uhol pohľadu, alebo nám môže pomôcť získať väčší odstup.

Kedysi tieto roly plnili tí, ktorým už aj ich vek ukázal ozajstnú múdrosť, schopnosť „byť vo svojom strede“, vidieť „nad“ či „za“ problém.

Starší ľudia v spoločnosti strácajú vplyv. Ich názory či skúsenosti začínajú byť v rýchlosti vývoja doby nepoužiteľné, nezlučiteľné s trendmi. Výsledkom býva aj to, že starnúci ľudia sa potom svoj vplyv snažia udržať si tým, že vstupujú mladým do ich priestoru. Prestupujú územia pôvodnej a súčasnej rodiny mladých, zasahujú do výchovy vnúčat, pestujú si svoju hodnotu často násilne, vyžadovačne až manipulatívne.

Vtipy o svokrách sú vtipne popisujúce situácie, kde je zjavný práve tento fenomén.

Osobne to nevnímam ako čosi, kedy starnúcim ľudom chýba rešpekt či úcta voči mladým. Z môjho pohľadu sa to skôr dá vnímať ako smutný prejav strachu nad stratou vlastnej hodnoty.

O starnutí rozprávala aj Anna Hogenová v rozhovore na ODznova (pozn. redakcie a pozvánka sledovať…)

Múdrosť šedín – ELDERSHIP …

Túto krátku úvahu prepojím s témou eldershipu, ku ktorej by som sa rada vrátila. Tento princíp, ktorý je korením našej „jesene života“, najlepšie reprezentuje POHĽAD prijímajúci všetko, čo sa deje, z postoja lásky, prirodzeného súcitu (nie však ľútosti) či podpory. Bez snahy o výsledok, merateľnú zmenu.

Pohľad, ktorý už veľa videl a zažil, a teda nepotrebuje vstupovať do zbytočných, intenzívnych emócií. Pohľad, ktorý prijíma oba uhly, rozlišuje medzi osobným a neosobným. Uznávajúci čosi, čo nás presahuje. Pohľad, ktorý vníma prítomný okamih, ale zároveň aj minulosť a kontext.

Kam sa chcem touto úvahou dostať?

Spoločenské roly ako „múdra žena“, „múdry muž“ stratili svoj pôvodný význam. Chýba nám úcta k ich schopnosti „širokého“ pohľadu. A oni sami ju možno aj prestali používať, prestali si jej byť vedomí.

Možno neponúkam konkrétnu radu či odporučenie. Snažím sa len zmeniť uhol pohľadu na pocity nepotrebnosti a vrátiť hodnotu hodnotnému.

Možno sa život starnúceho človeka môže otočiť práve takým smerom, kde je možné dokonca aj vytvárať a produkovať, ale už s úplne iným zámerom a rozmerom.

Smerom, v ktorom je možné upriamiť pozornosť na iné, než merateľné hodnoty. Kde sa postupne zrelý človek stáva niekým, kto vnesie nadhľad tam, kde chýba odstup. Kto vnesie pokoj tam, kde vládne konflikt. Kto poukáže na ľahkosť na miestach, kde je všetko ťažké. Kto dá impulz k odvahe, ale zároveň vie poskytnúť bezpečie.

Lebo v tomto veku, vďaka skúsenostiam a odžitému, už ako zrelí ľudia vieme o živote čosi, čo sa nedá naučiť z knihy, napodobniť ani odkukať.

Písané s láskou.

Nina Menkynová🤍

Autorka je koučka a lektorka jogy.

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/