Náhodou vám ujde posledná električka a je z toho 50 ročné manželstvo. Riadia náhody náš život?

Náhody v živote sa nedejú náhodou. Jedine, že by išlo o náhodu?

„Aký je milý. Kde si ho našla?“

„Bolel ma zub a môj zubár bol chorý, tak ho úplnou náhodou ON zastupoval. A vieš ako sa ja bojím zubárov. Bola som nervózna, lebo som ho nepoznala, tak som mu povedala:

„Pán doktor, urobte mi to jemne, nežne a s citom.“

A bolo rande. Aká náhoda.

„Predstav si, včera ráno sa nám pokazila pračka a náhodou sa nám na obed pokazila aj umývačka. A neuveriteľná náhoda je, že večer sa pokazil aj televízor. Pokazená nálada už ale nebola náhoda.“

Náhodou vám ujde posledná električka a je z toho 50 ročné manželstvo. Alebo neplánované tehotenstvo. Náhodička.

Čo myslíte, riadite si svoj život vy alebo ho riadia náhody?

Ťažká otázka. Záleží od toho, či máte radi všetko naplánové alebo čakáte, že sa to samé nejak vyvinie. Ale náhodám sa nevyhne nik. Ani ten najväčší plánovač. Veď v živote sa stále niečo deje. A čím viac si ho chceme riadiť, tým viac do neho zasahujú náhody.

Pruský kráľ, Fridrich II. to vystihol takto: „Čím je človek starší, tým viac sa presviedča o tom, že Jej sväté Veličenstvo Náhoda vykonáva tri štvrtiny diela tohto úbohého sveta.“ 

Je to tak. Na rozdiel od Fridricha II. si myslím, že svet nie je až taký úbohý a práve náhody ho robia úžasným. Veď tie najzaujímavejšie životné zážitky sú práve tie neplánované a stanú sa úplnou náhodou.

A náhody vedia byť aj veľmi zábavné.

Viete, čo sa stane, keď sa náhodou dozviete niekde od cudzích ľudí, že váš veľmi dobrý kamarát čaká dieťa? A vy ho chcete podpichnúť a píšete mu správu:

„To som sa musela náhodou v trolejbuse dozvedieť od cudzích ľudí, že čakáš dieťa? Že sa nehanbíš.“

A čistou náhodou vám pri odosielaní skĺzne prst v kontaktoch o meno nižšie, ktoré je síce rovnaké, ale ide o vášho vyše 50 ročného bratranca, ktorý je už takmer 30 rokov ženatý.

Ja už viem, čo sa stalo. Asi o tri sekundy mi volala jeho manželka. Scénka ako z Bakalárov. Ale koniec dobrý.

A aké vtipné náhody vzniknú, keď máte v práci čistou náhodou menovkyňu?

A kolega jej, namiesto vám, pošle perverzný kreslený vtip?

Prvýkrát to nejako prešlo s ospravedlnením.  Ale keď sa to už opakovalo, tak už to bolo vtipné len pre nás. Pre pani „Menovkyňu“ už ani tak nie. Dostala som výstrahu, nech si dám do poriadku svojich známych. Táto pani Menovkyňa bola vtedy seriózna 50 ročná dáma. O chvíľu budem mať jej vek a rozmýšľam, aké by to bolo, keby mi nejaký neznámy mladý kolega posielal perverzné vtipy. Myslím, že by to bolo celkom milé. A jediné, čo by ma trápilo by bolo, že to bol len náhodný omyl. Pani Menovkyňa mala na to trochu iný pohľad.

No a keď som čistou náhodou zmenila prácu, hneď na prvom pracovnom stretnutí bola ONA. Pani Menovkyňa. Čistou náhodou tiež zmenila prácu a ocitli sme sa zrazu opäť v jednej firme. A v jednej miestnosti. Keď sme sa predstavovali, obe sme sa zvláštne usmiali. A len my dve sme vedeli, čo ten úsmev znamená. Priznám sa, že história sa opakovala. A pani Menovkyňa si zažívala deja vu vo všetkej paráde.

Prácu som zmenila aj tretíkrát.  A verím, že keby nebola v tom čase šťastná dôchodkyňa, určite by tam bola.

A potom sú tu priam magické náhody, ktoré sa museli stať.

Najlepšiu kamarátku som vlastne spoznala náhodou. Nestáť vtedy v rovnakom čase na rovnakej autobusovej zastávke a náhodou nestretnúť na tej istej zastávke kamaráta, ktorý bol náhodou aj jej kamarátom, tak sa nespoznáme. Ani náhodou. A bolo to priateľstvo na prvý pohľad a na celý život. Je to už 25 rokov. A odkedy sa poznáme, náhody produkujú ďalšie náhody.

Náhodou rovnaké kabelky, náhodou rovnaká kozmetika, náhodou rovnaké bundy, sestry náhodou rovnako vyštudované v Prahe a rovnako žijúce vo frankofónnej krajine. Rovnaké obľúbené filmy, hudba a rovnaké mená a profesie frajerov. Nedávno mi volala, že si kúpili psa, ktorý sa náhodou narodil v rovnaký deň ako ja. Dokonca sme po rokoch zistili, že máme rovnaké krvné skupiny. Takže rovnaká krvná skupina nie len dušou, ale aj krvou. Je toho ešte oveľa viac a náhody nekončia, stále pokračujú a už nás ani neprekvapujú. Už to len vtipne okomentujeme tým našim: „To bude nejaké znamenie.“

Experti tvrdia, že náhody neexistujú, že všetko, čo sa deje má určitú matematickú pravdepodobnosť, že sa to môže udiať, takže to vlastne nie je náhoda. Pravdepodobne ma miluje.

Pravdepodobne budeme spolu až do smrti.

Pravdepodobne sa jej páčia moje nové šatičky, botičky, kabelečky, farbičky. Pravdepodobne sa jej páči moja nová super výkonná karbobrúska s tou najväčšou hĺbkou rezu, môj nový super zoom objektív na mobil a môj pivný opasok na šesť pív. Pravdepodobne z toho vyrastie, pravdepodobne sa vyliečite, pravdepodobne sa dožijeme dôchodku, pravdepodobne …………….

Svoje nádeje vkladáme do slova „pravdepodobne“. Slovo „pravdepodobne“ v nás vyvoláva očakávanie, že sa niečo stane alebo nestane. Ale pokiaľ ide o náhodu, tak tá sa stáva nečakane. A v tom je jej čaro.

„Všetko závisí od náhody. Koho zavreli, ten sedí, a koho nezavreli, ten si chodí po slobode, to je všetko. V tom, že ja som lekár a vy ste duševne chorý, niet ani mravnosti, ani logiky, ale iba číra náhoda.“ Anton Pavlovič Čechov

Ale nie všetko, čo nazveme náhodou aj náhoda je.

Tak ako môj syn, keď niečo vyparatí, hovorí: „To len náhodou. Náhodou som ho udrel. Len náhodou som to rozobral. Tie darčeky som našiel náhodou.“

Pravdepodobne z toho vyrastie.

Som človek – plánovač. Často musím mať všetko dopredu pripravené a naplánované. Riadim sa heslami „Nič nenechať na náhodu“ a „Úspech praje pripraveným“.

Ale čím som staršia, viem, že tie najlepšie riešenia aj tak vždy prinesú náhody. A sú chvíle, kedy sa nechám len tak unášať životom.

Pretože „Náhoda je najväčší románopisec na svete: treba ju len študovať, aby sme boli plodní.“   Honoré De Balzac

Tak, keď sa vám niekedy niečo náhodou primotá do cesty, neodháňajte to, nebráňte sa tomu.

Veď čo keď náhodou…?

Silvia Grecová

 

 

Môj prvý hosť nebol náhoda…

Ako vníma Fredy Ayisi súčasnú dobu a čo sa z nej môžeme naučiť?