Naša spoločnosť sa nachádza v čase zlomu. Ale je ešte veľa tých, ktorí neveria významu vlastného sebarozvoja

Naša spoločnosť sa nachádza v čase zlomu. Ale je ešte veľa tých, ktorí neveria významu vlastného sebarozvoja

Rozprávať sa v spoločnosti o temperamente je pomerne jednoduché a celkom zábavné. No priradiť temperament konkrétnej osobe  už tak ľahké nie je.

I keď sa nájdu jednotlivci, ktorí sa po pomenovaní svojho temperamentu neurazia, veľká časť klientov temperamentovej poradne nie je s označením svojho temperamentu príliš spokojná. Bránia sa mu a snažia sa ma presvedčiť, že sa celkom iste mýlim. Nepoznajúc podstatu jednotlivých typov sa väčšina z nich považuje za miešancov (ambivalentný typ), alebo maximálne za sangvinikov (sangvinik je totiž jediný typ, ktorý spoločnosť vníma ako pozitívny element).

Predsudky a stereotypné videnie cholerika, flegmatika a melancholika udržujú ľudí v strehu.

Je to preto,  lebo väčšinou poznajú len negatíva, ktoré sa s týmito typmi spájajú, a to ešte v absolútne vyhranenej podobe. Nuž, a to je potom veľká prekážka pre prijatie a priradenie si týchto negatív ku svojej vlastnej osobe. Preto sú výsledky z rôznych typologických testov  z internetu často zavádzajúce. Na otázky týkajúce sa vlastného správania a prežívania mnohí z nás totiž odpovedajú tak, ako by sa malo, ako sme naučení, alebo vo svetle, v akom by sme sa chceli vidieť.

Ak flegmatika nazvete flegmatikom, väčšinou si predstaví  jedinca, ktorému je takmer všetko jedno, a to on celkom iste nie je. Ak melancholikovi poviete, že je melancholik, odmieta to s vysvetlením, že nie je až tak smutný a depresívny, ako sa na prvý pohľad zdá.  No a povedať cholerikovi, ktorý stojí pri vás, že je cholerik, môže byť niekedy až zdraviu nebezpečné.

Ako to teda funguje?

Každý z nás je naozaj zmiešaninou všetkých štyroch temperamentov. Má v sebe kúsok sangvinika, kúsok melancholika, kúsok flegmatika i kúsok cholerika. Ideálne by bolo, keby medzi nimi existovala rovnováha. No nie je tomu tak. Tieto typy sú v nás zastúpené v rôznych pomeroch.

Ako teda určiť temperament?

Stačí nájsť ten, ktorý je najsilnejší a ktorý hrá v našom živote prvé husle.

Ak má niekto seriózny záujem o sebapoznávanie, objavenie týchto prvých huslí  patrí medzi najpodstatnejšie zistenia. Ich hra totiž nie je improvizáciou. Hrajú striktne podľa dávno napísaného partu s presne stanovenou dynamikou a ostatné hudobné nástroje sa len pridávajú, prispôsobujú a hru obohacujú. No a človek, ako vlastník tohto hudobného telesa a zároveň dirigent, túto skladbu prezentuje. Doma, sám pred sebou a pred pomysleným zrkadlom, ale i na verejnosti. Ako táto skladba vypáli a ako uspeje medzi ostatnými skladbami, záleží práve na dirigentovi. On jediný, môže partitúru premeniť na nepočúvateľnú zmes zvukov jednotlivých nástrojov, ale i na nezabudnuteľný a hlboký umelecký zážitok.

Ako?

Poznávaním, sebaovládaním a tréningom.

Vedomá práca so svojim temperamentom nie je práca s konečným výsledkom za určitý čas. Je celoživotnou objavnou cestou, na ktorej môže každý z nás len a len získať.

A čo je mojim poslaním?

Odštartovať záujemcov na tejto ich ceste, prípadne ich sprevádzať.

Nie je to však pre všetkých.

I napriek tomu, že sa naša spoločnosť nachádza v čase zlomu a zmeny svojho fungovania, je ešte veľa tých, ktorí neveria významu vlastného sebarozvoja. Dúfajú, že sa všetko v ich živote deje najmä zásahom náhody či pôsobením druhých ľudí.

Stretávam sa s nepochopením, kritikou a zamietnutím pripustiť, že to môže byť inak.

Priznám sa, nevadí mi to.

Nikoho nepresviedčam, ani neprehováram.

Venujem sa tým, ktorí sa rozhodli svoj život zobrať do vlastných rúk a sú pre to ochotní vypočuť si aj informácie, o ktorých sa nikdy neučili, lebo sa považujú za málo vedecké.  Niektorí z nich prídu, vypočujú si, aký potenciál z pohľadu temperamentu majú a s úsmevom na tvári a s motiváciou niečo (kariéru, vzťahy, prístup k sebe,…) vo svojom živote zmeniť odchádzajú. Niektorí z nich si motivačné stretnutia v temperamentovej poradni obľúbili, zaužívali a zaradili ich do pravidelnej psychohygieny.

Veď, čo sa im môže horšie stať, ako to, že sa dozvedia o sebe niečo, čo im odkázali ich dávni predkovia, ktorých aj tak nepoznali a nepoznajú?


Poradňa VeraTemp je na Slovensku pravdepodobne jedinou poradňou, ktorá sa zaoberá temperamentom. Preto som sa rozhodla, okrem svojej práce v poradni,  tému temperamentu popularizovať. Robím prednášky, besedy a iné formy osvety  v rôznych prostrediach a pre rôzne cieľové skupiny (učitelia, študenti, rodičia, verejnosť, firmy,…).

V tejto práci som našla zmysel svojho života a vôbec mi nevadí, že mám 56 rokov a začínam odznova.

Věra Tepličková

Pripravila: Martina Valachová. Věru môžete kontaktovať tu:  https://www.veratemp.sk/

Mohlo by vás zaujímať