Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
BUDE NAĎALEJ VALCOVAŤ IDEOLÓGIA NAŠE LESY?
Z grafu podielu komponentov biomasy buka lesného vyplýva, že s rastom stromu ubúda biomasy listov i koreňov s pribúdaním kmeňa stromov. Listy a korene sú 2 kľúčové komponenty na ukladanie uhlíka do biomasy a pôdy. Zrejme podobný podiel komponentov biomasy je u všetkej vegetácie.
Ak by sme išli do dôsledkov podľa tohto grafu, tak kmienok tenší ako 1 cm má sotva 10 %-ný podiel biomasy. Faktom je tiež to, že najintenzívnejší proces ukladania uhlíka vo vegetácii je prostredníctvom listov. 99% CO2 sa ukladá cez listy.
Vieme tiež, že na dobré fungovanie fotosyntézy potrebujeme dostatok vody.
Čím viac vody v krajine, tým viac „spapkaného“ CO2 na tvorbe biomasy. Na každú jednu tonu vyprodukovanej biomasy sušiny potrebujeme 1,4 tony CO2 – ako zdroj.
Pri fotosyntéze sa štiepi CO2 na uhlík a kyslík. Kyslík sa pri fotosyntéze vracia do atmosféry. Učili sme sa na škole, že 40% biomasy tvorí organický uhlík. Akosi sme na to zabudli. Toto sme sa učili už na základnej škole.
Z tejto logickej úvahy pre potreby neutrálnej uhlíkovej stopy je oveľa prospešnejšia biomasa, v ktorej dominujú listy a korene.
Do tejto kategórie jednoznačne patria rastliny s kratším životným cyklom. To je jeden fakt.
Druhým, ešte viac šokujúcejším a prekvapujúcejším faktom, o ktorom sa na verejnosti málo hovorí je, že biomasa so životnosťou niekoľko desiatok rokov dokáže počas svojho rastu každým rokom vyprodukovať minimálne 10% biomasy vo forme listov.
Po opade listov sa táto biomasa stáva potravou pre organizmy na zemi. To zase podporuje chemické a biologické procesy. Výsledkom je humus. Verejnosti treba pripomenúť, že 55% humusu tvorí organický uhlík.
Takže suma sumárum. Historicky – po stáročia – ľudia ťažili drevo vo všetkých lesoch Slovenska, ktoré dokázali spíliť na stavbu svojich dreveníc či iných drevených výrobkov a vyzbierané konáre sa použili na rozkladanie ohňa v kuchyni, či v krboch. Lesy boli čisté dokonca bez popadaných konárov.
Ja si ešte pamätám, že gazdovia na jeseň zvážali lístie z opadaných bučín a používali ako podstieľku pre statok.
Ani to lesom neublížilo. Získalo sa tak hnojivo pre poľnohospodársku pôdu. Bez akéhokoľvek stupňa ochrany Slovenské lesy sa zachovali až do polovice 20. storočia.
Takže hru o nechávaní mŕtvych kmeňov v lese ja osobne hodnotím ako uletenú ideologickú hru lenivcov, ktorí skrývajú svoju nevedomosť za tzv. ničnerobenie. Toto nemá nič spoločné s ochranou prírody.
Z tohto pohľadu útoky – aj odborníkov – na Matovičov status (Igor Matovic https://www.facebook.com/photo/?fbid=10224624735778301&set=a.10216351837281009), v ktorom sa minister financií vyznáva nad nelogickým hnitím mŕtveho dreva v lesoch, je možné považovať za ideologické.
Jednoducho odborníci skĺzli do roviny politických ideológov. Preto z toho vyvstáva otázka, čo tým sledujú a komu slúžia.
Michal Kravčík – zdroj osobný profil autora
