Všade okolo nás sú sily, ktoré môžu byť užitočné. Rešpektujte ich. Správa môže prísť v akejkoľvek forme…

Nepál a stretnutie s divočinou

Nadpis tohto článku je Nepál a stretnutie s divočinou. Ale začnem tým, čo je pre vás, ktorí ste v Nepále a v divočine ešte neboli, trochu bližšie a predstaviteľnejšie. Poznáte ten pohľad psa alebo mačky? Ťažko sa to vysvetľuje slovami, ale určite viete, že Vám chce niečo povedať. Zvieratá sa k nám prihovárajú. Viete o tom. Ako reagujete na pohľad psíka, ktorý vraví: „hraj sa so mnou“? Niekedy sa pohráte, niekedy ho ignorujete? Pravdepodobne. Prečo ignorujeme správu, ktorú zviera dáva, aj keď mu rozumieme?

Preto, že môžeme. Len preto, že sa nič nestane, keď nebudeme reagovať. Očividne máme veľa rozumných vysvetlení, prečo nereagujeme. Čas, únava, iné dôležité veci a tak ďalej.

Poviem Vám príbeh, kedy ignorovanie správy zvieraťa nemusí byť tou najlepšou voľbou.

Mohli sme nasadnúť na džíp a dotknúť sa divočiny stovkami fotografií, ale rozhodli sme sa ísť pešo. Jednodňová cesta cez lesy a nížiny Nepálu, kde sú vo vysokej tráve ukryté domovy divokých zvierat. Znie to šialene? No my poznáme mladých mužov, ktorí ako deti plávali v riekach s krokodílmi, hrali sa v lesoch Chitwanu a celé detstvo vyrastali v tomto divokom prostredí. Dnes sú z nich mladí bojovníci. Nie, že by nosili meče alebo zbrane, ale majú srdce a ich mentalitu. V tichosti idú divočinou, kým pozorujú okolie. Sú pripravení kedykoľvek zareagovať. Toto je cesta skutočného bojovníka.

Dôverovali sme im a namiesto pekného džípu sme sa vybrali na prechádzku krajinou divokých slonov, opíc, medveďov, byvolov, jeleňov a nosorožcov.

Zrazu nás sprievodcovia žiadajú, aby sme zastavili akýkoľvek pohyb a zostali ticho. Nevravia to slovami, stačí pohľad a zopár gest. Naznačujú, aby sme zostali stáť, aby sme sa stali kameňom. Tvária sa dosť vážne, takže reagujeme bez váhania.

Les naplní úplné ticho. Nevieme prečo. Minúty plynú. Okolo začíname počuť jemné zvuky. Nepohneme sa, ale naše oči skenujú kríky a šálove stromy okolo nás. Pozrieme smerom, ktorým ukazujú. Je to také nereálne, že aj keby sme mohli, nedokážeme povedať jediné slovo.

Nepál a stretnutie s divočinou

Tesne pred nami, tak blízko, ako si dokážete predstaviť, na nás spomedzi zelene hľadia obrovské čierne oči. Každý z nás má pocit hlbokého a osobného kontaktu s realitou.

Prekvapivo veľké, stojace a ticho sa pohybujúce uši vyzerajú celkom smiešne. Ako sme si mohli tak dlho neuvedomovať prítomnosť tohto obrovského zvieraťa, ktoré stojí tak blízko pri nás? Naša ignorancia voči okoliu mohla zapríčiniť, že vkročíme priamo do cesty tomuto tvorovi. J

Je vo svojom vlastnom dome. Je veľká a mocná. Nebojí sa ľudí. Neuteká pred malou skupinkou človiečikov. Pevne stojí a pozerá na nás.

Predpokladáme, že je to normálna situácia, že divoký nosorožec to robí často a je to súčasť bežnej safari show, ale správanie našich priateľov, bojovníkov – sprievodcov nepotvrdzuje túto mierumilovnú predstavu. Sú veľmi, ale veľmi pozorní a vážni. Ukazujú nám, aby sme dokonca zastavili dych, ako len môžeme, z čoho začíname chápať, že situácia je vážna. Ale sme len prvýkrát pred skutočným nosorožcom, nevieme absolútne nič, čo máme robiť a čo nerobiť. Poznáme len naše mačky a psy.

Koľkokrát v živote Vás niečo motivovalo stáť 20 minút a nerobiť vôbec nič?

Ľudia sa snažia žiť „teraz“ meditáciou. Toto bolo naše TERAZ. Toto bol typ lieku, ktorý každý z nás potreboval.

Nakoniec sa rozhodla presťahovať. Pomaly sa vzdialila. Nikdy nezabudneme na to jednoduché tiché stretnutie. Naši sprievodcovia sa stali našimi najlepšími učiteľmi neverbálnej komunikácie a dostali sme najlepší zážitok hlbokého spojenia s divokou bytosťou. Od nej – starej, tučnej, mocnej matky nosorožca.

Čo v nás z tejto výpravy zostane? Rešpekt.

Ak sa naučíme rešpektovať, nemajú potrebu robiť zle. Bol to neuveriteľne silný zážitok skutočnej reality, pravdepodobne vtipný pre tých, ktorí nikdy v takejto situácii neboli. No bolo to vážne, krásne a skutočné.

Stretnutie s divými zvieratami v ich prirodzenom prostredí môže byť najväčšou lekciou uvedomenia a tým najrýchlejším prebudením do reality. Verte mi.

Psy nám dávajú bezpodmienečnú lásku, mačky nás učia trpezlivosti, ale divé zvieratá nás učia rešpektu.

Rešpektujte, pretože všade okolo nás sú väčšie sily, ktoré môžu byť užitočné aj pre nás. Nie je to tak, že svet je taký, aký chceme my, ľudia. Svet je väčší a mocnejší, než si ľudské ego dokáže predstaviť. Rešpektujte nielen matku nosorožca v nepálskom safari Chitwan, ale rešpektujte aj múdre mocné sily. Správa môže prísť v akejkoľvek forme…

Autor textu: Diana Klčová

Diana zvykne organizovať cesty do Nepálu…

„Nejedná sa o cestovku, skôr dávame dokopy ľudí, ktorí si netrúfajú ísť sami, ale zároveň sú dosť odvážni vypraviť sa do neznámej krajiny. Ukazujeme im aspekty Nepálu zamerané na liečenie – ako tela, tak aj ducha. V Nepále je možnosť navštíviť tibetských lekárov aj tradičných šamanov, je tu množstvo nádherných miest, z ktorých každé vás niekam posunie. Ale pre tých, čo už boli niekde sami, alebo aj neboli, ale chcú ísť, rozhodne Nepál odporúčam aj samostatne. Je to bezpečná krajina s množstvom priateľských ľudí.“ Povedala v rozhovore, ktorý som s ňou robila…

Čo je k ceste do Nepálu potrebné? 

Špeciálne prípravy netreba žiadne. Víza dostanete na letisku pri príchode do Kathmandu. Počasie si treba pozrieť podľa obdobia kedy idete. Nebaľte si veľa vecí, je lepšie cestovať naľahko.

Liečivá cesta Nepál

Dianu môžete kontaktovať v tomto linku a dozviete sa viac.

Pripravila: Martina Valachová