Nudu vnímame ako niečo nežiadúce. Hovorí sa však, že kreatívni ľudia by sa mali nudiť. Občas len tak posedávať a nič nerobiť.

Kýblik s vodou

Poznáte to, keď ležíte na preplnenej pláži dovolenkového rezortu a márne sa snažíte čítať špeciálne kúpenú knihu na dovolenku?

Mne sa to stáva pravidelne. A keď zistím, že už tretíkrát  čítam prvú stranu, tak to už definitívne vzdám, zatvorím knihu, vypnem mozog a zapnem uši. Započúvam sa do rôznych jazykov, ktoré ani neviem identifikovať.

A zrazu počujem chlapčenský rozhodný hlas, ako hovorí:

• „Tu, tu, teraz tu!“

Otvorím oči a vidím 10 ročného chlapca s kýblikom vody v ruke, ako polieva piesok, aby si schladil cestičku k moru.

Po jeho stopách cupitá asi 8 ročné dievčatko.

Dievčatko zrazu hovorí:

• „A čo budeme robiť, keď dôjde voda?“

Chlapec nereaguje a pokračuje, až kým nedôjde voda.

K moru je ešte hodný kúsok.

Chvíľu rozmýšľa a potom strčí kýblik dievčatku do ruky a hovorí:

• “Choď po vodu do mora!“
• „Ale tam už je horúci piesok,“ namieta dievčatko.
• „No a? Len rýchlo bež!“ hovorí chlapec.

Dievčatko chvíľu premýšľa. Hodí kýblik na zem a vyberie sa  k moru pomedzi plážové lehátka, pričom stúpa po miestach zatienených slnečníkmi.

Dokázala to. Bez vody, bez kýblika, bez pálenia nôh a bez chlapa.

Chlapec zostal na mieste. S kýblikom, bez vody a bez ženy.

Hneď mi napadlo: „Nie vždy ten, kto má kýblik v ruke, má tie správne riešenia!!!“

Nie, nie je to namierené proti vám, páni. Ten pomyselný kýblik držia v ruke aj ženy.

Tento krátky dovolenkový príbeh nám hovorí, že sa netreba nechať manipulovať, treba rozmýšľať a nebáť sa vybočiť, ísť na to inak, lepšie.

Byť iní, noví, skrátka KREATÍVNI.

Albert Einstein povedal: „Kreativita je inteligencia, ktorá zabáva.“

Zabávajte sa. Hrajte hry s myšlienkami. Stačí vám len hlava, zápisník a pero.

My, dospelí ľudia, žijeme často pravidlami, zvyklosťami.

Máme svoje rituály, svoju posteľ, svoju šálku kávy, svoju reštauráciu, svoju obľúbenú značku spodného prádla, svoje obľúbené auto, hotel… Skrátka svoj režim, či už v práci alebo doma.

Niekto si myslí, že byť kreatívny, na to treba mať bunky. Skrátka, si povedia: „Ale ja na to nie som.“ Je to jednoduché. Skúste len veci robiť inak.

Spomeňte si na to, keď ste boli deti.

Akí kreatívni ste boli. Najviac vtedy, keď ste vyrobili nejaký problém a potrebovali ste ho rýchlo vyriešiť a hlavne zahladiť stopy.  Zrazu bolo toľko nápadov.

A tiež sme zabudli snívať.

Ako deti sme snívali skoro nepretržite. Ale ako sme rástli nejako sme tie sny potlačili a už nesnívame.

Nuda je dôležitá – naučte sa nudiť.

A zároveň sa už nevieme nudiť. Nudu vnímame ako niečo nežiadúce. Opak je pravdou.

Hovorí sa, že kreatívni ľudia by mali občas len tak posedávať a nič nerobiť.

Skúste to, urobte si priestor. Treba si nájsť čas na nudu. Nové nápady neprídu, ak budete mozog neustále zaneprázdňovať.

Pozorujte, všímajte si, počúvajte, kdekoľvek.

Vo vlaku, v čakárni u lekára, v rade pri pokladni.

Najradšej som pozorovala ľudí v autobuse, keď som pravidelne cestovala do Francúzska. To bola taká Petriho miska. Ľudia rôznych národností, zvyklostí, pováh, momentálnych nálad natlačených v jednom autobuse, občas vypustení a miešajúci sa s davom ďalších Petriho misiek z ďalších autobusov.

Niekto sa inšpiruje rozsypanými lentilkami na zemi, niekto prírodou, niekto pohárom červeného vína.

Inšpirujme sa tým, čo tu už je.

Nič nie je originálne a úplne pôvodné. Dobre, tak okrem Járy Cimrmana, to je výnimka.

Krásne to povedal Jim Jarmush:

„Kradnite zo všetkého, čo srší inšpiráciou alebo prebúdza vašu predstavivosť. Hltajte staré filmy, nové filmy, hudbu, knižky, obrazy, fotky, básne, sny, náhodné rozhovory, architektúru, mosty, cedule, stromy, mraky, rieky a jazerá, svetlo a tiene. Vyberte si na svoje krádeže iba to, čo sa prihovára vašej duši. Držte sa mojej rady a vaše diela a vaše krádeže budú autentické“.

Využívajme každú voľnú chvíľku, kedy niekde čakáme.

Treba len dobre pozerať a počúvať. A nápad príde sám a nečakane.

Ja mám najviac nápadov ráno po prebudení.

Asi je ten mozog oddýchnutý alebo je ešte nenaštartovaný do ranných rituálov. A na nočnom stolíku mám zápisník, do ktorého si všetky nápady hneď zapisujem. Taký môj malý „Lexikon kouzel“.

A keby nič neprichádzalo, požičiam si citát od Davida Bowie:

„Keď mi dochádzajú nápady, vytiahnem svoju poslednú možnosť: zdrvujúcu nelogickosť.“

Skúste urobiť niečo NELOGICKÉ, INÉ, NEOBVYKLÉ, niečo, čo by ste nikdy neurobili.

Zahoďte kýblik s vodou a bežte len tak po horúcom piesku.

Keď už nič, tak je to dobré aspoň na reumu a artritídu.

Silvia Grecová