„Príznaky tetánie sa prejavujú najmä vtedy, keď ich očakávame najmenej.“ Katka Česneková

Napriek tomu, že sama trpím ochorením tetánia, rada pomáham druhým a pozorujem život.

Život v nás, v rastlinách, zvieratách a samotnom obrovskom nekonečne. Katka Česneková

Dnes vám ponúkam nahliadnuť do životného príbehu Katky Česnekovej.

Do jedného príbehu z množstva príbehov o obyčajných, a predsa jedinečných ľuďoch.

Dievča so športovým strihom vlasov, úsmevom v očiach a láskou v srdci. Takým dojmom pôsobila sanitárka Katka, ktorá pracovala v liečebni. V popoludňajších hodinách som navštívila sesterskú miestnosť. Sedela v nej okrem sestry aj Katka. Sedela na stoličke a jej noha sa chvela tak, že Katka nebola schopná kráčať.

V spoločenskej miestnosti sa v tom čase nik nenachádzal, tak som pozvala Katku na rozhovor. Presun bol možný len pomocou invalidného vozíka. Katka sa s dôverou a ochotne posadila do vozíka. Mala som v sebe zvláštny pocit, keďže vo vozíčku sedela mladá kolegyňa z práce.

V spoločenskej miestnosti sa s mojou pomocou usadila do koženého kresla. Jej telo sa neustále chvelo, ale nebránilo v tom, aby sme spolu konverzovali.

Hovorili sme o nej. O Katke so športovým strihom vlasov a úsmevom v tvári.

Od stretnutia s Katkou v liečebni pre dlhodobo chorých ubehlo pár rôčkov.

Katka, povedala by si čitateľom niečo o sebe?

Prekročenie prahu dospelosti nebolo pre mňa najšťastnejším obdobím. Zomrel môj otec aj starí rodičia. Aby toho nebolo málo, tak v jeden tmavý večer mi bolo ublížené. Ublížené ako žene, dúfam, že rozumiete.

Po nejakom čase od tohto traumatického zážitku mi diagnostikovali ochorenie tetánia*. Nie je to vážne ochorenie, ale vie potrápiť. U mňa sa prejavuje kŕčmi v nohách a niekedy aj v rukách, ktoré obmedzujú aj pri bežných činnostiach. Na toto životné obdobie nerada spomínam, lebo bolo plné smútku, sklamania, hnevu a bolesti.

Ako sa hovorí, po každej búrke vyjde slnko. Môj východ slnka bol v postupnom uvedomovaní si, že život je príliš krátky na to, aby som sa trápila tým, čo sa už zmeniť nedá.

Prvým krokom k zmene bolo, že som si urobila maturitu. Bol to zvláštny pocit znovu sadnúť do školskej lavice. Ale po troch rokoch štúdia som zmaturovala. Nebolo to jednoduché kvôli zdravotným ťažkostiam, ale s podporou rodiny som to zvládla. Ešte počas štúdia moja stará mama dostala mozgovú porážku.

Kým bola krstná mama v práci, starala som sa o ňu ja. Nezabudnem na naše posedenie pri kávičke na balkóne. Pravidelne k nám prilietaval drozd, ktorý svojím štebotom spríjemňoval našu spoločnú chvíľu. Raz som prišla k babke a povedala som: „Ahoj, babi, ako sa dnes máš?“

Namiesto odpovede mi podala knižku o neposlušnom vrabcovi, ktorý sa volal Čim. Nechápala som, prečo mi dáva knižku, ale po chvíli zašepkala: „Čítaj mi, prosím, ako som kedysi ja čítala tebe.“ Spomenula som si, ako mi stará mama pravidelne po večeroch čítavala. Aj keď mala prácu, nikdy ma neodmietla.

V jej prítomnosti som si uvedomila, že pomáhať druhým aj napriek vlastným obmedzeniam ma napĺňa pocitom užitočnosti a dobra. Urobila som si ošetrovateľský kurz a začala pôsobiť ako sanitárka v liečebni pre dlhodobo chorých. Spoznala som mnoho životných osudov. Kolegov, kolegyne, sociálnu terapeutku Zuzku, ktorí do svojej práce dávali kus seba.

Počas práce sanitárky som úspešne ukončila vysokú školu v odbore sociálna práca. Avšak moje ochorenie sa zhoršovalo a znemožnilo mi vykonávať prácu v liečebni. Obdobie, kedy som pracovala v liečebni ako sanitárka, bolo pre mňa prínosom. Cítila som sa užitočnou. Užitočnou pre ľudí, ktorí potrebovali pomoc a niekedy len vypočutie náreku ich duše.

Katka a Tibor

Ďalšia zmena v mojom živote nenechala na seba dlho čakať. Našla som si priateľa Tibora. Najprv sme si len písali a približne po mesiaci sme sa stretli. Bolo to v januári, pri Prezidentskom paláci. Keď som prichádzala na miesto stretnutia, uvidela som ho s kyticou v ruke.

Vie, čo poteší ženské srdce, pomyslela som si v tej chvíli. A potešuje ho dodnes.

Nadišiel čas a Tiborovi zomrel otec. Boli sme postavení pred otázku, čo bude s jeho mamou? Mala pokročilý vek a obaja sme vedeli, že raz bude potrebovať našu pomoc. Počas jednej z návštev Tiborovho otca v nemocnici nám povedal: „Deti moje, ja už tu dlho nebudem, pomôžte mame.“ Veľmi ma to dojalo, lebo človek, ktorý ma poznal len chvíľu, mi povedal „dieťa moje“.

Tieto slová sa pre mňa stali výzvou, aby som odišla z mesta na dedinu, kde budem môcť navštevovať Tiborovu mamu a stanem sa opäť pre niekoho užitočnou. Pre mňa, ktorá som prežila väčšinu svojho života v meste, to bola veľká zmena.

Dnes môžem povedať, že pobytom v záhrade, kde môžem pozorovať život rastlín, a zmysluplné využitie dňa prispievajú k tomu, že sa môj zdravotný stav začal zlepšovať. Veľmi rada pozorujem, ako z malého semienka či sadeničky vyrastajú kvety rôznych farieb a vôní a chutná zelenina. Vďaka priateľovej mame a jej trpezlivosti som sa veľa naučila o prírode a pestovaní.

Začala som intenzívnejšie vnímať jednotlivé ročné obdobia. Mojím najobľúbenejším ročným obdobím je jar. Obdobie, kedy sa príroda začína opäť zobúdzať zo zimného spánku, jarné kvietky vystrkujú zo zeme svoje hlávky, slnko svojimi lúčmi intenzívnejšie hreje a pučia stromy, ktoré nás raz potešia sladkým chutným ovocím.

Každé ráno môžem slobodne vybehnúť do záhrady, v ktorej je dosť práce až do neskorej jesene.

Život na dedine nie je len o práci, ale aj o spoločných chvíľach strávených s ľuďmi, ktorých mám rada. Okrem nás tu žijú aj naši štvornohí kamaráti: pes Dag, tri kocúry – Mio, Casper a Ťapko, a mačky Kajinka a Cilka.

U nás je o zábavu vždy postarané.

 „Život je len taký krásny, ako krásnym ho dokážeme vnímať.“

*Tetanický syndróm:

Neurogénna tetánia, ako sa ochoreniu odborne hovorí, je čoraz častejším problémom mladých ľudí. Aktuálne tento stav pozná minimálne 10 %populácie. Viac sa vyskytuje u žien, ako u mužov (špeciálne vo veku 20 až 30 rokov). Nepríjemné príznaky tetánie sa prejavujú najmä vtedy, keď ich očakávame najmenej – v noci, v pokoji. Tetanické záchvaty dnes odborníci spájajú s nadmerným stresom. Objavujú sa dokonca vtedy, keď si myslíme, že sme už problém zvládli. Nadmerne stimulované nervy vyvolávajú svalové kŕče a ich často bolestivé kontrakcie.

I keď to tak niekedy vyzerá, tetánia nie je neuróza z prepracovania alebo inej psychickej záťaže. Pri tetánii je labilný celý nervový systém. Áno, môžete byť z príznakov nervózni, zle spať, neviete sa sústrediť. Tetanický syndróm často súvisí aj s poklesom libida, tupou bolesťou hlavy, búšením srdca, s brnením alebo tŕpnutím končatín.

Príznaky:

• bolesti hlavy, podobné ako pri migréne, neraz aj s pocitom napínania na vracanie,
• tŕpnutie končatín, tváre, prípadne celého tela, niekedy tiež tŕpnutie okolo úst, ktoré si môžeme zameniť za porážkový stav,
• brnenie v prstoch,
• bolestivé svalové kŕče,
• úzkosť, strach, depresívne myšlienky,
• syndróm nepokojných nôh,
• zvýšená citlivosť na hluk,
• tlak na hrudi, ktorý si môžeme zameniť za infarktový stav,
• búšenie srdca,
• nadmerná únava,
• točenie hlavy, strata rovnováhy.

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová

Zuzana Balašovová Donátová a jej knihy: Chlpaté verše, Vážne – Nevážne, Čo vy na to?, Zo zápisníka terapeutky, Za dverami liečebne – www.elist.sk

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/