Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy /škaredej/. Počiatky tohoto zvyku siahajú až do predkresťanských čias.
V tomto období sa konali zabíjačky, svadby a zábavy, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšili. Najveselšie boli posledné tri dni. Vtedy aj ženy popíjali. V dome, kde sa konali priadky, pili “na vysoký ľan”. Aby narástol čo najväčší, ťahali za vlasy tú ženu, ktorá ich mala najdlhšie.
Posledný deň zábav býval bujarý, celý svet bol ako naopak, aj preto si kožuchy obliekali naopak. V niektorých regiónoch sa obyvatelia obliekali do veselých fašiangových masiek, ktoré mali oklamať démonov. Najarchaickejšie sú masky zvierat, ale vyskytovali sa aj iné tradičné postavy – Cigánka, Prespanka s deckom, Stará žena, Drotár, Žobrák…
Na čele sprievodu kráčala maska Turoňa, vyrobená z ovčích koží a volských alebo kozích rohov. Turoň symbolizuje plodnosť, ale aj smrť. V ruke držal šabľu, na ktorú mu ľudia napichovali kusy slaniny. Najmä v rázovitych Čičmanoch sa traduje povesť, že chlapi oblečení v ovčích kožiach zahnali Turkov a vyhli sa tak rabovaniu a vypáleniu obce. Turci boli poverčiví a báli sa strašidiel.
Pár dní pred sprievodom chodili mládenci po domácnostiach a pozývali najmä dievčatá. Pri tej príležitosti v každom dome dostali vajíčka, prípadne aj kus slaniny.
Fašiangový sprievod obchádzal z domu do domu, a v každom masky a účastníkov fašiangového sprievodu domáci ponúkli niečím chutným, alebo kalíškom pálenky. Mládenci tancovali palicový tanec alebo so šabľami, tzv. „podšable“.
Vyzbierané vajíčka, klobásky, koláče a pálenku potom priniesli na miesto, kde sa konala zábava. V Čičmanoch a na Liptove sa z vajec a slaniny robila praženica pre všetkých (opäť vajcia ako symbol plodnosti), väčšinou to mala na starosti richtárova žena. V Honte zasa zbierali zrno a vyrábali fašiangovú pálenku.
Typickým fašiangovým jedlom sú šišky vyprážané ma masti.
O polnoci sa „pochovala basa“. Tento rituál paroduje skutočný pohreb.
Tým sa začalo obdobie 40 dňového pôstu, ktorý trval do Veľkej Noci. Pôst sa zaviedol až po príchode kresťanskej cirkvi. Na Popolcovú stredu sa už nemalo jesť mäso, lebo kto by ho jedol, riskoval by, že sa jeho dobytku nebude dariť.
Preto bolo zvykom jesť napríklad dlhé rezance, alebo šúľance, ktoré symbolizovali dobrú úrodu obilia a kukurice, veľké pirohy zasa mali zaručiť tučný dobytok a proso veľa peňazí. V tento deň sa nesmelo priasť ani šiť, nepodkúvali sa kone, pretože by okriveli.
Vajcia, ktoré sliepky zniesli v tento deň, nemohli byť určené na vyliahnutie, lebo by z nich boli krivé a neduživé kurence. Popolcovou stredou sa definitívne končí zábava, už sa nesmie ani tancovať a spievať žartovné piesne.
Tak si ich užime, kým príde Popolcová streda.
Na texte spolupracovali: Zuzana Tajek a Monika Macháčková
Foto: Martin Habánek, Dušan Lukáš
Mohlo by vás zaujímať…
ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt