Odchod Moreny, príchod Živy – jarnou rovnodennosťou začína obdobie života a nového začiatku.

Rovnodenný marec bojovného boha Marsa

Odchod Moreny, príchod Živy – jarnou rovnodennosťou začína obdobie života a nového začiatku.

Marec je podľa gregoriánskeho kalendára tretí mesiac roka. Má tridsaťjeden dní. Je mesiacom jarnej rovnodennosti. Čo to znamená? Slnko pretne svetový rovník a prejde z južnej pologule na severnú. Príde k nám astronomická jar.

Marec, voľakedy prvý mesiac roka, podľa rímskeho boha Marsa

V rímskom kalendári zasvätili tretí mesiac bohovi Marsovi. Dôvod? Vyschli po zime cesty a Rimania začali obdobie vojenských výprav. Preto mal mesiac pod patronátom boh boja a vojny. U Rimanov bol marec voľakedy, kým dodatočne nepridali do kalendára mesiac január a február, začiatkom roka. Práve s marcom prichádzalo nové obdobie, jar. Počítanie od marca ako prvého mesiaca ostalo prítomné aj dnes. Áno, takisto v našom aktuálnom kalendári. Niektoré mesiace majú v názve latinskú respektíve rímsku číslovku. Napríklad september, čiže siedmy mesiac v roku. Voľakedy. Po pridaní januára a februára ho dnes píšeme ako mesiac deviaty. Už sa od marca nepočíta. V marci takisto nastupovali rímski úradníci do svojho úradu. Kým sa približne od polovice 2. storočia pred naším letopočtom nestal prvým mesiacom kalendára január.

Bojovník a poľnohospodár

Rímsky boh Mars nie je len bojovník. Je takisto patrón poľnohospodárstva. Poľných prác. Kým Zeus je hlavný rímsky boh, Mars ostal uctievaný hneď za ním ako druhý v poradí dôležitosti. Boj a obživa z polí boli pre Rimanov rozhodujúce. Starorímsky boh je prítomný nielen v Ríme dnešných čias, ale napríklad aj v Paríži. V súčasnosti záhradný areál francúzskej metropoly nesie názov Marsove polia. V minulosti patrilo toto územie grófovi d’Argensonovi a ten ho pripojil k vojenskej akadémii. Preto názov po rímskom bohovi vojny Marsovi. Po zatvorení akadémie stratilo územie svoj vojenský význam, meno však ostalo. Dnes sú to záhrady prístupné každému.

Knižný boj za vzdelanosť

Marec má v sebe bojovného boha – a podporuje aj boj za vzdelanosť. Od roku 1955 je na počesť Mateja Hrebendu, slovenského spisovateľa a národného buditeľa, Mesiacom knihy. Vyhlásili ho v bývalom Československu, aby sa natrvalo povzbudil záujem o knihy a čítanie. V ľudovej slovesnosti sa dočítame v súvislosti s marcom pranostiky. Napríklad, Marec, poberaj sa starec. Podľa folklóru to s odobratím sa na druhý svet nemá nič spoločné. Starec je označenie zimy, ktorá je na odchode. A ešte jedna menej známa pranostika: Panská láska, ženská chuť a marcové počasie nie sú stále. Do tretice poetické a pragmatické zároveň: Ak v marci kukučka kuká a góľa klepotá, dočkáme sa teplého leta. Góľa je bocian.

Na severe jar, na juhu jeseň

Za zmienku stojí jarná rovnodennosť. Čiže začiatok jari práve v marci. Tento rok je jej deň 20. 3. 2023. Rovnodennosť, ekvinokcium, je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Deklinácia v astronómii znamená uhlovú vzdialenosť od nebeského rovníka. V okamihu rovnodennosti je Slnko v jarnom alebo jesennom bode. Je to spôsobené sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.

Uvidíme zodiakálne svetlo alebo svetelný smog?

Sviatok príchodu jari pod taktovkou prírody je teda jarná rovnodennosť. Práve v tento deň, 20. marca, prichádza astronomická jar. Astronómovia upozorňujú na zaujímavý úkaz. Typické pre jarnú rovnodennosť je takzvané zvieratníkové, zodiakálne svetlo. Nájdete ho pri ekliptike, rovine zemskej dráhy. Toto svetlo je, zjednodušene povedané, prach v okolí našej najväčšej hviezdy, Slnka. Vznikol z rozpadnutých meteoritov, časti kométy. 24. marca by sme ho mali vidieť na oblohe od večera do polnoci. Ak bude obloha čistá bez svetelného smogu. Známy je aj ako svetelné znečistenie. Je prítomné najmä vo veľkých mestách, z pouličného osvetlenia a iných umelo osvetlených objektov.

12 hodín okrem pólov

V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu. Presne 12 hodín. Výnimkou je južný a severný pól. V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko. Končí polárna noc a začína polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí polárny deň a nastáva polárna noc. Okamih jarnej rovnodennosti prichádza každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka. Takisto vloženie prestupného dňa, 29. februára, každý štvrtý rok.

21. marec už neplatí

Dátum 21. marec, ktorý nájdete ešte stále v starších učebniciach a veľa ľudí ho stále považuje za 1. jarný deň, je už nesprávny. Platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom. To znamená v roku 2003 a 2007. Pre Slovákov na území našej krajiny bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína 20. marca. Od roku 2048 sa bude objavovať takisto dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.

Top udalosť, Morena, Živa

To ale nič nemení na tom, že jarná rovnodennosť je jeden z najväčších sviatkov v histórii ľudstva. Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k top udalostiam ľudí v predkresťanských časoch. Na Slovensku sa nové ročné obdobie vítalo vynesením Moreny. Tá symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a odchodu na druhý svet. Veľkú slamenú bábku obliekli do ženských šiat. Najprv ju nosili po dedine či osade. Hodili ju do potoka a nechali spolu so zimou odplávať. Známy je aj zvyk rovno ju spáliť. Verilo sa, že spolu s Morenou odíde choroba a smrť. Tým, že Morena bola bohyňa zimy a takisto úmrtia, tradícia má dve známe vysvetlenia. Ak bola Morena zima, nemala už čo na svete hľadať a patrilo sa, aby uvoľnila cestu prichádzajúcej jari. Keď ju miestni viac vnímali ako zosobnenie smrti, verili, že spolu s ňou zničia všetko, čo zdravému životu prekáža. Takisto prenesene. Takto sa snažili poistiť prosperitu samých seba, rodiny, obce.

Vynášanie, topenie či pálenie bohyne zimy pretrvalo

Staroslovanská bohyňa zimy a smrti Morena alebo Morana je známa dodnes. Jej vynášanie, spálenie či utopenie pretrvalo do dnešných čias ako živá tradícia. Podľa legendy bola Morena príťažlivá zimná sestra Živy, bohyne jari a života. Aby ľudia jej nástupu po období bez života v prírode boli nápomocní, hodili Morenu do potoka alebo do vody zo skaly či z mosta. Nastúpila Živa, žezlo v ruke držala do jesene. Keď píšeme o rímskom Marsovi, pre úplnosť dodajme, že rímskou patrónkou jari je Venuša, bohyňa krásy a lásky. Vynášanie Moreny je teda jeden z mála stále aktívnych pohanských zvykov dávnych čias. A ako bolo jasné, že Živa, Jar alebo Vesna vládne svetu? Hádate správne. V obci sa objavil konár stromu zdobený rôznofarebnými stužkami. Napadlo vám zdobenie veľkonočných resp. jarných vajíčok? Podobnosť je zrejmá. Vajce je symbol života. Veľká noc kresťanstva hovorí o zmŕtvychvstaní – a novom živote. Rovnaká podstata, prebudiť a zachovať nový čistý život na viac spôsobov, sa nedá prehliadnuť.

Vášnivý Jarilo, slovanský Mars

K novému životu patrí potomstvo a podpora nových ratolestí vo všeobecnosti. Slovania sa spoliehali na boha jarného slnka Jarila. Bol uctievaný ako boh plodnosti, vášne. Výborný bojovník a prvý farmár. Vzor poľnohospodárskeho a pastierskeho života. Napadla vám podobnosť s rímskym bohom boja a poľnohospodárstva Marsom? Pastieri žiadali boha Jarila o ochranu domácich zvierat pred divokými. Na jeho podporu sa poľnohospodári spoliehajú počas prvej, obradnej orby. Verili, že staroslovanský boh dohliadne na kvitnúce rastliny, kvety. Plodnosť zabezpečí oživením životodarných síl zeme po zimnom odpočinku. Zem časom zaplní úroda. Nebude hlad ani žiadny nedostatok. Stačí, ak prajný boh slnka Jarilo oživí Matku Zem ohnivým svetlom a preberie ju zo zimného spánku. Prehriata jeho slnkom, rada podporí život každého prospešného semena, čo do nej človek vloží.

Nový život príchodu kresťanstva

Poslom jari je snežienka. Podľa iného zdroja prvosienka. Návrat života do prírody zosobňovali jarné dažde – pre zem živá voda. Zdobené vajíčka a takisto ratolesti, mladé stromy. Ako sme už spomínali, pohanské zvyky vítania jari nezmizli ani po príchode a prijatí kresťanstva. Nový život vítajú kresťania Veľkou nocou v znamení umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ale nepredbiehajme, tohoročné veľkonočné sviatky sú až v apríli.

Jar ako dohoda troch celých mesiacov

Vráťme sa k jari. Čo je jar? Ročné obdobie v miernom pásme. Prichádza po zime a predchádza letu. Dvadsiatym marcovým dňom u nás, na severnej pologuli, začína a letným slnovratom 21. júna končí. Na južnej pologuli je to inak. Tam jar prichádza 23. septembra a končí 21. decembra. V meteorológii je dohoda, alebo ak chcete konvencia – to isté vyjadrené iným slovom, že jar sa počíta na celé mesiace. A to marec, apríl, máj u nás a september, október, november na opačnej pologuli. V skutočnosti to však presne celé mesiace, ako je zrejmé z dátumu rovnodennosti, nie sú. Asi poznáte ustálené slovné spojenie jar života čiže mladosť. Alebo – ožil ako mucha na jar. Všetci vieme, o čo ide. Sú zaužívané. Vieme však, odkiaľ je samotný názov ročného obdobia jar?

Prečo sa jar volá jar?

Ja som nevedela a dala som sa do pátrania. V snahe zistiť význam slovenského názvu, som najprv natrafila na inojazyčné. Paradoxne, tie sa mi podarilo rozlúštiť skôr. Pre cudzie jazyky mám slabosť, najmä pre jazyk latinský. Pre mňa v žiadnom prípade nie je jazykom mŕtvym. Veď žije v iných súčasných jazykoch stále. Celkom určite v románskych, čiže s pôvodom v latinčine. Tam som začala.

Prvá jar, prvá sezóna, prvý čas

 

Po taliansky je jar primavera. V španielčine takisto. Po latinsky je ver – jar. Prima je prvý, prvá. Doslovne teda primavera možno preložiť ako – prvá jar. Prvé oteplenie po zime. S trochou nadhľadu je potom leto druhá jar, skutočná, plná horúčavy. Po francúzsky je jar printemps. V etymologickom slovníku som našla, že výraz pochádza zo starofrancúzskeho printans, prime tans, čo sa dá preložiť ako prvá sezóna. Čiže prvá sezóna po zime, keď sa prebudí život a prichádza čas života plodín a neskôr úrody. Nakoniec som sa ale dostala aj tentoraz k latinčine. Názov prīmum tempus, čiže prvý čas – návratu života do prírody, je základ starofrancúzskeho výrazu pre označenie jari jazyka románskeho, francúzštiny.

Predĺženie, poskočenie, skorý rok

A čo germánske jazyky nemčina a angličtina? Po anglicky sa jar povie springtime. Výraz pochádza zo staroanglického jazyka. Pôvodne tu jar bola známa pomenovaním lent alebo lengten. Lent znamená dĺžka a lengten predĺžiť. Obdobie nazvali podľa skutočnosti, že dni sa po zime predlžovali. A springtime? Podstata je podobná a od lent odvodená. Spring znamená mladosť, svitanie, ako aj skok, poskočenie. Všetko možno voľne spojiť s jarou. Je to mladosť – roka aj človeka, svitanie po zime a napokon aj skok, poskočenie k dlhším dňom. Svetla pribúda, deň sa predlžuje. Po nemecky je jar Frühjahr resp. Frühling. Doslova sa dá preložiť ako skorý, prvý rok, čas, obdobie. Obdobie, čo po zime žije. Obdobie začínajúceho rastu. Takisto aj v zmysle skorý čas, počiatočný čas – života v prírode.

Slovenské jar zo staronemčiny, slovanské vesna z latinčiny

Po odhalení jarnej románskej a germánskej hádanky som odpoveď na otázku, prečo je jar po slovensky jar, rozhodne nevzdala. Vraví sa, odvážnemu šťastie praje. Možno aj vytrvalému a trpezlivému. Prečo je jar po slovensky jar, bolo pre mňa prekvapením. Zistila som, že napokon súvisí s latinským výrazom ver, čiže jar a takisto s nemeckým jar, v aktuálnej nemčine Jahr, čo znamená rok, ročný čas. V etymologickom slovníku som objavila, že jar je všeslovanské označenie a hľadať ho treba napríklad v avestskom výraze Yar. Avestskom? Takže, ak neviete, avestské písmo bolo prítomné v období Sasánovcov v Perzii. Zjednodušene, zápis umožnil neskorší preklad do iných jazykov, a tým zachoval zrozumiteľnosť. Jar má súvislosť s gótskym slovom jer – a blížime sa k zrozumiteľnému. Takisto so staronemeckým jar. Dnes sa píše Jahr. A iná súvislosť, praslovanský výraz pre jar – vesna. Už sme takmer doma, odvodené z latinského ver, čo je, ako už vieme, jar. Spojenie vesna je u nás a ostáva zrozumiteľné aj dnes.

Slovanské brezeň a české březen

Napokon si dovolím úsmev. Všetky cesty vedú do Ríma – a slová vrátane slovenského jar, alebo presnejšie vesna, k latinčine? Potom sa dá rovnako zľahka konštatovať, že jarný mesiac marec nazvaný podľa rímskeho boha Marsa v našom aktuálnom rímskom kalendári má svoje miesto a opodstatnenie. Niečo vám chýba? Takže, áno. Marec v staroslovenčine západných Slovanov, v slovanskom kalendári, sa volá brezeň. Březen v češtine je až na iné umiestnenie po našom mäkčeňa identický.

Foto © Maja Kadlečíková

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/