Odchytáme lajdákov, pritlačíme ich k múru a slušne, fackami v prievane, tú ich hlúposť z hlavy vybijeme!
Nedávno sa celé Slovensko postavilo proti šikane v Miloslavove. A dnes sa stavia proti podnecovaniu násilia priamo v knihe. Najviac šokoje priznanie samotnej autorky, že niektoré detičky mali rozprávky z tejto knižky ako čítanie na dobrú noc.
Učiteľka zo základnej školy v Martine je autorkou knihy, ktorá nesie názov Rozprávky na želanie. Neviem, kto by si želal čítať takéto rozprávky deťom. Doba nás doviedla do absurdností a mnohé chyby budeme naprávať roky, ak vôbec…
Ako uvádza autorka pri knihe, „Tieto rozprávočky vznikali v čase karantény, kedy aj u nás na Slovensku pozatvárali školy. Pracujem v školskom klube detí, a keďže som nechcela zostať bez styku s deťmi, rozhodla som sa písať rozprávky na želanie. Deti mi napísali tému, o čom by chceli rozprávku, ja som ju napísala, narozprávala a poslala. Niektoré deti ju počúvali na dobrú noc, niektoré na dobrý deň. Knihu venujem všetkým deťom ako spomienku na náročné dva mesiace, ktoré sme prežívali doma, a predsa spolu.“
Rozprávka pre Soničku – Ako ľudia porazili bacily…
Úryvok
„Hlavne my ľudia rozumní sa bojíme. Ostatní hlupáci – korunní sedliaci – sa neboja a zamorujú naše územie. Ako sa k nim postaviť čelom? Veď nakazia aj nás! Ale my im prejdeme cez rozum! Odchytáme všetkých lajdákov, pritlačíme ich k múru a slušne, fackami v prievane, tú ich hlúposť z hlavy vybijeme!“
Kniha bola v ponuke Martinusu, už ju online nie je možné kúpiť…
Nuž otázka je hodná zamyslenia…
Z príbehu tejto knihy si ale zaisto máme čo zobrať…
Aj ako jednotlivci, ale aj ako spoločnosť.
Pripravila: redakcia