Kdesi som čítala teóriu, že čas sa skracuje. Teda jedna sekunda už nie je to, čo bývala! Trvá kratšie…

Okamih tu a teraz!

V posledných dňoch si viac, než kedykoľvek inokedy uvedomujem, ako čas šialene letí. Aj vám sa to deje? Ráno vstanem, vyzerá to, že celý deň mám pred sebou a zrazu je večer. Jeden môj známy, vždy keď zaspí v aute počas cesty na nejakú chlapskú akciu, tak povie: „Len som žmurkol a už sme boli na mieste…“ Vždy som si myslela, že toto dlhé žmurknutie je priamo úmerné množstvu alkoholu popitého pred a počas jazdy. No ja ráno nepijem (len na Vianoce), a teda deje sa mi presne to isté, čo jemu.

Ráno žmurknem a už je večer.

Možno je to spôsobené vekom. Čím je človek starší, tým rýchlejšie mu čas beží, lebo máme neustále naplánované kvantum aktivít. Alebo je to dobou, v ktorej žijeme. Kdesi som čítala teóriu, že čas sa skracuje. Teda jedna sekunda už nie je to, čo bývala, trvá kratšie. Vraj čas ide o toľko rýchlejšie, že oproti dobám spred 100 rokov náš deň v skutočnosti trvá o nejakých 6 hodín menej. To by mi aj sedelo, tých 6 hodín mi chýba každý deň.

V tejto neustálej honbe za časom som si v  poslednom týždni uvedomila zaujímavú skutočnosť.

Vždy sa teším na udalosti, ktoré sa majú stať.

Napríklad som sa veľmi tešila na 1. máj u nás v Topoľčiankach. Je to veľkolepá akcia a posledné dva roky bola zrušená kvôli pandemickej situácii. Tento rok sme sa nevedeli dočkať. Deň otvorených dverí v Chateau Topoľčianky, v Národnom žrebčíne, víno tieklo potokom, Lesy SR tiež spravili parádnu akciu aj guláš, sokoliari, psíčkari, vinári, „koníkári“ a aj „kolotočiaristi“… no proste všetci si prišli na svoje.

Prišli aj naši priatelia z východu, západu aj tutok zo stredu na tradičnú záhradnú párty, ktorú každoročne deň pred prvým májom usporadúval môj manžel a teraz už organizujeme spoločne. Skoro všetci kamaráti už majú deti, takže šialené nočné žúrky sa zmenili na usporiadané rodinné párty. Mali sme skákací hrad a všetko, čo treba na dobrú rodinnú akciu. Prečo to spomínam? Lebo som sa na to tešila od januára. A aha, už je týždeň po akcii. Držte si klobúky, všetko fičí na 5G rýchlostiach. Ani poriadnu opicu sme nestihli mať po akcii.

Niekoľko dní, týždňov či mesiacov trávime tým, ako plánujeme udalosti, na ktoré sa tešíme.

V hlave si premietame všetko, čo chceme zažiť, máme očakávania, ktoré sa nie vždy naplnia, no niekedy sú oproti realite slabý odvar. Nejde ani tak o to, ako naše naplánované radosti dopadnú, ako skôr o to, že ich plánovaniu a tešeniu sa na niečo, venujeme viac času, ako samotný okamih trvá. Ten prejde tak rýchlo, že si ho ani nestihneme užiť, a je preč. Otázkou je, či je lepšie sa sústrediť na samotné plánovanie a tešenie sa, alebo na danú radostnú udalosť, dovolenku, stretnutie alebo čokoľvek, čo nás v budúcnosti láka.

Ja plánujem veľa.

Veľa stretnutí, výletov, aktivít, všetkého možného, lebo plánovanie ma proste baví. Niekedy je to šialená otrava a niekedy sa tak odtrhnem z reťaze, že ma musí zastaviť už môj flegmaticky a mierumilovne naladený manžel. Vždy, keď sa prehadzujem večer v posteli, už vie, že mi niečo „plánovacie“ zase beží v hlave a automaticky povie: „Už na nič nemysli, teraz treba oddychovať,“ a zaklincuje jeho obľúbenou verziou, ktorá ma vždy pobaví: „Ráno je múdrejšie ako večera.“

A má pravdu.

Neplánovane…

Neplánovane som bola na prechádzke v parku s mojím milovaným krstným synom, on v kočíku vykrútený ako paragraf, aby videl všetko, čo sa okolo neho deje, a ja šťastná, lebo v našom rozprávkovom parku som nebola dlhšiu dobu. Celú noc pršalo a bol veľmi teplý deň. Vzduch voňal ešte dažďom, no už bol zohriaty od slnka a všade sa niesla vôňa kvitnúcich stromov. Proste, nádhera, spev vtákov a nikde nikoho. Vtedy som pochopila, že nie plánovanie, ale okamihy sú podstatné. Jediná cesta, ako si predĺžiť dni, je vychutnávať si to, čo sa deje tu a teraz.

Aj tento okamih, keď píšem tieto slová a pred sebou mám výhľad z okna na žlté polia, zelené záhrady a tmavomodrú oblohu pred búrkou, je okamih, ktorý stojí za vychutnanie. Aj cesta autom, keď hrajú v rádiu dobrú skladbu a krajina okolo nás sa rýchlo mení, je okamih, ktorý stojí za to. Z týchto krátkych okamihov, ktoré si môžem vychutnať, sa potom skladá môj deň. Už to nie je len žmurknutie a je noc, aj keď deň ubehne rýchlo, je plný krátkych okamihov, ktoré si pamätám, ktoré som si uvedomila a bola som TU a TERAZ!

Rada by som dokázala menej plánovať a viac užívať, ale predsa nemôžem zaprieť samu seba.

Takže plánovať budem, no pomedzi to sa snažím byť prítomná v mojich okamihoch. Veď nie je nič dôležitejšie, ako byť tu a teraz pre naše deti, manželov a manželky, priateľov a priateľky a naše milované rodiny. Je dôležité byť naozaj s nimi, nielen fyzicky, ale celou dušou a celým svetom. A nielen s nimi, ale aj sami so sebou. Skúste to. Vypnúť hlavu a uvedomovať si seba v tomto okamihu, svoje telo a svoju váhu (nie na kg) v našej krásnej realite.

Na okamihy, priatelia!

Eva Czermak

TU A TERAZ budeme aj na našej SooGooD víkendovke

Pridajte sa k nám…

SooGooD – víkendovka plná cvičenia, ale aj meditácie + workshop masáže na omladenie tváre a tela

Korektúry: Katarína Málková