Dnes to bude stopercentne zo života. Snažil som sa rovnako ako sa snažia učitelia, rodičia aj žiaci. Skrátka online vyučovanie v realite 2020…
Bojím sa, že niektorí z vás nemajú ani šajn o dnešnom školstve a chcem vás ubezpečiť, že som sa snažil smutnú realitu opísať čo najfarebnejšie. Vopred sa ospravedlňujem komukoľvek, kto sa v tomto nájde.
Je mi to úprimne ľúto.
Skôr ako začnem, ešte jedno ospravedlnenie tým, ktorí radi farbisté čítanie.
Mám k dispozícii iba čiernobielu klávesnicu – takže naozaj čelendž jak oné… písať farbisto a farebne a pútavo na čiernobielej klávesnici. A milé čitateľky a milí čitatelia, ruku na srdce, chcieť to od chlapa, ktorý rozlišuje osem základných farieb, je naozaj trúfalé!
Ona je teda čierna, tá klávesnica, ale písmenká má biele. Asi aby to trošku ladilo alebo kontrastovalo, fakt neviem. Teda, napriek tomu, že je čierna, sú značky na jej klávesnici biele. A už absolútne nebudem rozoberať to, že na displeji je to potom celé absolútne naopak! Tie biele písmenká z čiernej klávesnice sú čierne na bielom podklade. Toto fakt musel vymyslieť nejaký dement (pardon za výraz)! To má takú logiku ako pečenie okrúhlej pizze, balenie do štvorcovej krabice a rezanie na trojuholníky. A potom skúste nenadávať niekomu do Talianov.
Ale nazad k tomu duchu. Ak by to náhodou bolo predsa len pre niekoho bezduché, odporúčam vychutnávať si ducha Vianoc. A popri tom čítať.
Milé deti. Príjemne sa usaďte, skontrolujte si vaše internetové spojenie, funkciu mikrofónu a kamery, naša onlajn hodina práve začína.
Nezabudnite poprosiť rodičov, aby prestali po sebe vrieskať, psa vypusťte von, aby neštekal a pripravte si učebnice a zošity.
– Dobrý deň, deti…
– Dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň…
– Krásne pondelkové ráno, pani učiteľka…
– Dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň…
– Ako sa máte, deti?
– Pani učiteľka…
– Áno, kto to hovorí?
– Pani učiteľka…
– Áno…
– Samo sa nevie pripojiť.
– A, pani učiteľka…
– Áno…
– A Soni nejde mikrofón…
– Pani učiteľka, ale v piatok jej išiel…
– Koľko nás tu dnes je? Nech si vás spočítam a zapíšem. Janko, Tadeáš, Simona, Laura… desať, dvanásť, osemnásť, dvadsať tri… Môžeme začať, deti?
– A, pani učiteľka…
– Áno?
– Máte slabú baterku na notebooku. Si to skontrolujte vpravo dole.
– Deti, už sa ukľudníme a začneme. Pozrite sa, ešte sme nezačali a päť minút je preč. Ideme si skontrolovať domácu úlohu, ktorú som vám zadala. Niektorí ste mi ju však neposlali.
– Pani učiteľka…
– Áno.
– Ja som nevedela, že vám ju mám poslať.
– Ja som vám ju poslal.
– Aj ja som vám ju poslala…
– Pani učiteľka…
– Áno?
– Moja mama povedala, že nás preťažujete…
– A, pani učiteľka…
– Áno…
– Môj tato povedal, že mi to nikdy nebude treba v živote…
– A, pani učiteľka…
– Deti, ukľudníme sa. Ideme si skontrolovať domácu úlohu. Kto chce ako prvý povedať, ako vypracoval v pracovnom zošite na strane 19 úlohu sedem?
– Pani učiteľka, pani učiteľka…
– No, čo je? Povedz chytro, aby sme si mohli skontrolovať úlohu.
– Máte slabú baterku na notebooku, o chvíľu sa vám vybije.
– Tak, deti. Pracovný zošit strana devätnásť, úloha číslo sedem. Kto začne? Samo, začni. Samo? Samo, počuješ ma?
– Pani učiteľka…
– Áno?
-Samo písal, že sa nevie pripojiť.
– Samo tu teda nie je. Píšem mu neospravedlnenú hodinu. Dobre. Kto tu teda je? Vieš čo? Začni ty, Soňa. Sme na strane devätnásť, cvičenie číslo sedem.
– Pani učiteľka…
– Čo zas?
– Pani učiteľka, Soni nejde mikrofón. Ona nás vidí aj počuje, ale nejde jej mikrofón.
– Soni nejde mikrofón. Píšem si. Tak skúsime napríklad Filipa. Filip. Filip, si tu?
– Je, pani učiteľka. Bol tu na prvej hodine.
– Filip, tu si?
– Pani učiteľka, tu som.
– Dobre, Filip. Tak povedz, ako si vypracoval cvičenie sedem.
– Pani učiteľka…
– Áno, Filip.
– Na ktorej sme strane?
– Devätnásť.
– Devätnásť.
– Devätnásť, ty dement!
– Devätnásť, kde si bol doteraz? A nechcem počuť žiadne škaredé výrazy! To platí pre všetkých!
– Ale ja na strane devätnásť nemám cvičenie sedem.
– V pracovnom zošite.
– V pracovnom zošite.
– V pracovnom zošite, ty dement!
– Deti! Nechcem počuť také slová! Kto to bol? Takto sa k sebe nesprávame!
– Pani učiteľka…
– Áno?
-To bol určite Samo!
– Samo, prestaň používať také výrazy! Správame sa slušne, aj keď máme onlajn hodinu! Píšem ti poznámku a máš mínusku zo správania za dnešok!
– Pani učiteľka…
– Ááááno?
– Samo tu nie je. Nejde sa mu pripojiť dnes ráno. Nebol ani na prvej hodine.
– Deti! Kto povedal, že to bol Samo?
– Pani učiteľka…
– Ááááno?
– Ja si myslím, že to bol Tobias.
– Pani učiteľka, to som nebol ja, mne niekto vypol mikrofón. Ja som to určite nemohol byť! To bol určite Filip!
– Filip! Ty si to bol?! Takto sa budeš správať, aj keď budeme zasa chodiť normálne do školy? Som zvedavá, čo na to povie tvoj otec!
– Pani učiteľka…
– Áno, čo je zasa?
– Pani učiteľka, Filip to nemohol byť, veď to povedali jemu.
– Pani učiteľka…
– Deti! Teraz sa všetci ukľudnite! Naozaj si ideme skontrolovať cvičenie sedem na strane devätnásť. Filip, povedz nám, ako si vypracoval cvičenie.
– Na strane devätnásť… v pracovnom zošite alebo v učebnici?
– Dement!
– Deti! Kto to bol?
– Ty si to bol, Samo!
– Samo to nemohol byť, ten sa nevie pripojiť.
– Pani učiteľka…
– Pani učiteľka…
– Máte slabú baterku na notebooku, už vám bliká…
– Pani učiteľka…
– Pani učiteľka…
– Kedy máme ďalšiu hodinu?
– Ďalšia je deväť päťdesiat päť…
Páčil sa vám článok? Napíšte odkaz autorovi na https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1337664779900411 FB… KLIK SEM –
