Život je čudo.
Život je čudo.Nemám veľmi v obľube Borisa Filana, ale jednu jeho vetu opakujem už niekoľko rokov. Veľmi sa mi páči. A podľa teórie „ak sa učíš, nepozeraj sa na to, od koho“, som prekusol môj vzťah k nemu a odparafrázujem ju.
„Život je zákerná choroba. Šíri sa pohlavným stykom a v sto percentách prípadov končí smrťou.“
Podľa Alexandra Ivanoviča Oparina, vznikol život na našej matičke Zemi z anorganických látok, chemickými reakciami, potom biochemickým procesom a neskôr (dodnes) sa riadi biologickou cestou.
Jeho teória bola v roku 1952 overená a výsledky zverejnili v roku 1953 v Amerike.
Dnes sme už múdrejší a vieme, že sa o túto teóriu opierať nemôžeme, lebo nevysvetľuje vznik tak prepotrebného genetického kódu zapísaného v deoxyribonukleovej kyseline (DNA), ktorá okrem toho, že sa nazýva kyselina, je prírodným polymérom, ktorý je nositeľom genetickej informácie bunky.
Ufff. Toľko teória, nazvime ju vedecká.
A potom tu máme teórie o večnosti života, o živote putujúcom vesmírom, mimozemskej civilizácii, stvorení…
A potom tu je Snoopy. Poznáte Snoopyho? Snoopy je, citujem, „antropomorfný beagle“ ktorý má svojho živého kamaráta – chlapca. Štandardne sú kreslené postavičky založené na tom, že chlapec má psíka. Tento je založený na tom, že psík má chlapca Charlie Browna. Mimochodom, antropomorfný je podobajúci sa človeku/utvorený podľa predstáv človeka.
A Snoopy s Charliem občas vedú krátkodlhé (opak siahodlhé) debaty na spoločenské a mimospoločenské témy a občas sú fakt, že trefní a tnú do živého.
Jeden z tých dialógov teraz aktuálne koluje po fejsbuku.
Charlie: „Žijeme len raz, Snoopy.“
Snoopy: „Blbosť! Raz iba zomrieme. Žijeme každý deň!“
Život je čudo.
Ja som sa práve dočudoval, že antropomorfný bígl poučuje bezvlasého Čárliho o živote, ale v konečnom dôsledku som si uvedomil, že ten bígl má asi pravdu.
A aby toho nebolo málo, tak pridám ešte jeden krátkodlhý dialóg.
Charlie: „Snoopy, jedného dňa všetci zomrieme“.
Snoopy: „Máš pravdu, ale počas všetkých ostatných dní nie“.
A tak sa, prosím, poďme všetci pekne a spoločne čudovať, že aké čudo to žijeme?
Poďme sa spoločne (ne)zamýšľať ako to funguje, prečo to funguje, čím sa to riadi a prečo sme toho súčasťou?
- Niekedy sa čudujeme, že práve on, alebo práve ona to dáva práve s ním, alebo práve s ňou a na svete je ďalšie čudo.
- Čudujeme sa, keď niekto „odíde“, keď niekto „príde“.
- Čudujeme sa, keď niekto odchádza žiť svoj život podľa seba a čudujeme sa, keď niekto nechápe, o čo nám v živote ide.
- Tí najlepší z nás to dokonca dotiahli tak ďaleko, že sa dokážu čudovať aj sami sebe. Klobúk dole.
Pamätám si na moje (trošku rebelantské) teatrálne vystúpenia na gymnáziu. (Týmto sa dodatočne verejne ospravedlňujem mojim učiteľom, živým, aj čítajúcim z horizontu, za moje ťažké a čudné priebehy puberty.) Neviem, v ktorom ročníku to bolo, ale presne viem, ktorá pani učiteľka to bola, ktorý to bol predmet. Mali sme za úlohu urobiť esej o živote.
Škoda, že som si ju neodložil. Dnes by som sa na nej asi zabavil a trošku sa aj hanbil.
Moje rebelantské názory boli o tom, že život nemá zmysel.
Viete, že keď sa predáva plemenný býk, dodáva sa k nemu rodokmeň rodičov vari až po piate koleno? Podobne je to s dostihovými koňmi. A kto z vás mi vie povedať krstné meno matky vašej pra pra babky, ktorá bola matkou vášho pra dedka, ktorý bol otcom vašej babky, ktorá bola matkou vášho otca?
A o 100 rokov to bude aj tak jedno…
Nuž, mladosť – pochabosť.
Pamäť je selektívna a de facto krátkodobá (nevydrží ani jedno storočie) a nebyť tých štyroch dusíkatých báz, adenín, guanín, cytozín, tymín, toho jedného polyméru, ktorý je základom tej jednej kyseliny, tak naozaj neviem, neviem, kam by sme sa dnes dostali…
Život je jedno veľké čudo.
Jozef Prazňák
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
