Prečo práve v piatok si máme naliať pohár vína? Odpovedali ste, že: „prečo nie“?
Nevadí.
Skôr, ako začnem, musím si nahovoriť, že toto nebude čítať Miško.
Miško je kamarát a vinár a zásobuje ma vínom. On si už so mnou za tie roky užil. Kým mňa, vichodňara (nemáme ypsilony na východe, takže nejde o chybu), preorientoval z alkoholu s obsahom nad štyridsať percent na víno. Aby ste mali lepšiu predstavu, trvá to veľa rokov a „veľa“ znamená viac ako desať a musím zodpovedne, z vlastnej skúsenosti, povedať, že po určitom veku sa veci učia ťažšie a ani telo už nevládze tak svižne prijímať zmeny, preň (vraj) prospešné.
Teda, telo piť vládze, ale z nejakého dôvodu ťažšie a pomalšie spaľuje a dostáva sa do normálu v deň plus jedna. A ak sa zamyslíme, že nás učili v škole, že „cvik robí majstra“, tak to asi bude nejaký hoax.
Ak patríte, ako ja, k jedincom, ktorých alkohol nerobí agresívnymi, ani arogantnými, ani drzejšími ako je bežné, len vás krásne dokáže utlmiť, gratulujem, vyhrali ste v našich zemepisných šírkach malý džekpot. Pravdepodobne, slovo džekpot je odvodené od anglického jackpot. Jack ako Jack Daniels a pot ako hrnček. Takže za pohárik anglického tvrdého. U nás by sa asi hodil preklad – niečo v zmysle „vyhral som „bororik“ – od slova borovička a pohárik, alebo v Rusku vodkan – ako vodka a stakan, alebo v Nemecku by úplne bez fantázie používali iba výraz Bierkanne (krígeľ piva).
Útrapy Michala pri preonačovaní vichodňara z pohárika 40 plus (podobnosť s magazínom čisto náhodná, mnoho tvrdého sa na Slovensku hýbe práve okolo tejto úrovne) spočívali v zásade v troch problémoch.
Po prvé.
Z troch pohárov vína sa nedá opiť a kým sa reálne vypijú dve či tri fľaše vína (na hlavu), tak to sakra dlho trvá. V porovnaní s klasikou: „do jednej nohy, do druhej nohy a na cestu“, je to násobne dlhší čas. Zachránili nás naše nekonečné mužské témy. Všetky mega dôležité témy života a sveta, kde na rozdiel od krajšej a nežnejšej polovičky ľudstva, neriešime malichernosti: čo s výplatou, kam na dovolenku, čo na nedeľňajší obed uvariť a čo nakúpiť a kam na výlet s deťmi skôr, ako dostanem infarkt, a prečo je zasa všade bordel, keď som včera upratovala?
My riešime naozaj pálčivé problémy tohto sveta. Kobercové bomby v Iraku, prečo si Steve Jobs nedokázal kúpiť najlepších lekárov na svete, klonovanie oviec a koní, American TOP forty v deväťdesiatom deviatom a prečo brzdové prasiatka (fakt na každom aute je takáto súčiastka – aj na vašom) nepasujú z Nissanu na Infinity?
Každý problém má svoje riešenie, len ho treba nájsť. My sme našli. Sedíme v piatok poctivo od devätnástej aj do jednej.
Po druhé.
Ak vám raz chutí šošovicová polievka bez octu, tak sa dosť ťažko na ten ocot zvyká. Spievali o tom už naše dve legendy Milan a Julo v piesni legendárneho Jara v pesničke V našej obci. Konkrétne sa tam uvádza: „V našej obci všetci pijú, iba Ďuro nie.“ A v druhej slohe príde rozuzlenie: „Jedného dňa prezradil nám, že mu nechutí.“ Toto bola výzva! Piť víno, keď vám víno nechutí. Skúšali sme všeličo možné aj nemožné, až som si tú svoju chuť našiel.
Podobne ako Róbert, vznášajúci sa na rukách svojich priateľov v marci 2012, aj ja som si našiel to svoje a do bieleho talianskeho vína si nalievam, približne v pomere jedna k jednej, tmavý, sladený, bublinkový nápoj s červenou etiketou. Nechám vám chvíľku času na predýchanie. Už? Nebojte sa, predýchali všetci, dáte to aj vy. Treba si iba uvedomiť, že nedehonestujem víno, ale vylepšujem kolu. A hneď sa na to dá dívať lepšie, že?
Po tretie.
Ja sa v tom absolútne nevyznám. Síra, cisterny, hrozno… nič. Chápem, že víno, ktoré je na pultoch našich obchodov za cenu 2,99 €, asi reálne nemohlo vidieť hrozno, lebo fľaša, etiketa, zátka, distribúcia, marža a obyčajná voda sa po zrátaní blížia k cene samotnej. Toľko som sa už stihol naučiť. Verím, že postupom času zvládnem aj laické lekcie o tom, že lacné sa šraubujú, drahšie majú zátku zo silikónu a top vína originál korok. Zatiaľ som stále v štádiu rozoznávania vína na dve kategórie.
Na druhý deň fungujem alebo nie. A to ma stále v pivnici čaká Châteauneuf-du-Pape, ktoré som dostal ako darček od mojich severských priateľov. Už to bude v decembri rok, čo čaká na svoju príležitosť. Bude mi chutiť?!
Transformácia. Slovo dneška. Výrazy, ktoré nám každý pracovný deň omieľajú dokola všetci tí, ktorí nevedia „kam z konopí“. Všetci, ktorí stratili opraty riadenia, sa vyhovárajú na zmeny, ich nepredvídateľnosť a ich kontinuum, len aby dokázali zakryť, že nevedia, čo bude zajtra.
Nenechajme sa klamať. Ak sa dalo transformovať vichodňara z tvrdého na víno, ak sa dala na víno zmeniť voda (iný príklad z minulosti, aby som dal váhu môjmu tvrdeniu), dá sa reálne uskutočniť všetko.
Kedysi, v časoch môjho núteného pobytu na gymnáziu, nás učili, že jedno poldeci zabije približne milión mozgových buniek. Priatelia, ak by ste tento hoax niekedy počuli, neverte mu! Môžem zodpovedne prehlásiť, že nielen ja, ale aj množstvo ľudí v mojom okolí, sú žijúcim dôkazom, že je to blbosť. Toľko buniek ľudský mozog nemá! Neverte, prosím, všetkému! Dôrazne opakujem, že reforma školstva je nevyhnutná!
A teraz nazad (opäť výraz z východu) k pôvodnej otázke. Prečo by sme si mali naliať víno? Prečo nie radšej stráviť piatok iným spôsobom? Dotýkať sa končekmi prstov rozochvených pier. Dívať sa do jemne privretých očí, skláňať sa k ústam v očakávaní prvého bozku…
Vychutnať si prvý letmý dotyk pier a potom len zastavený čas. Stlačený gombík na stopkách a zemeguľa sa prestáva krútiť, čas prestáva plynúť a my sa rútime nekonečným vesmírom ako žeravá guľa, ktorá sa nevie a nechce a nedokáže odpútať od magnetického poľa svojej vybuchujúcej hviezdy…
Ísť do chladničky, vybrať fľašu, vziať z linky pohár a naliať si, je predsa o toľko jednoduchšie.
Na zdravie.
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
