Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
SLÁVKU DVOŘÁKOVÚ si možno pamätáte z televíznej obrazovky. Vždy mala rada ručné práce a jedného dňa sa svoje hobby rozhodla povýšiť na zmysluplný projekt. Dnes vo svojom občianskom združení pomáha znevýhodneným ženám. O tom, čo robí, sme sa porozprávali, a my veríme, že bude inšpiratívny pre mnohé ženy.
Pri mojej dlhoročnej novinárskej práci som mala možnosť stretnúť veľa ľudí a vypočuť si aj ich, veľakrát až neuveriteľné príbehy. Mnohé z nich mali spoločného menovateľa – zúfalú túžbu po práci, ktorá by ich bavila a zároveň aj dôstojne živila.
Obzvlášť citlivo som vnímala príbehy, ktoré mi rozprávali veľmi mladé ženy. V skutočnosti – ešte vlastne deti. 19 ročné mamičky, ktoré v 18-tich museli zamávať detskému domovu, ktorý ich odchoval a museli sa pustiť kadeľahšie. Veľmi rýchlo otehotneli a, žiaľ, ostali s deťmi samé.
Ťažko sa mi počúvali aj príbehy žien, ktorým štát z rôznych administratívnych dôvodov nepriznal ZŤP, ale napr. so silnou cukrovkou, bez prstov na nohách, sa im práca hľadá ozaj veľmi ťažko. Zdravotne sú skrátka limitované, čo ale drsný pracovný trh až tak nezohľadňuje.
Špeciálnou skupinou sú ženy v preddôchodkovom veku, ktorých sa firmy zbavili rovno v čase, keď to už výrazne malo vplyv na výšku ich dôchodku. Alebo poznáme Rómky, ktoré sú neuveriteľne zručné, ale prácu sa im dlhodobo nedarí nájsť. Veľkou skupinou žien sú už ženy-dôchodkyne, ktoré majú pocit, že už sú úplne nepotrebné a nanič.
A tu niekde sa začal aj príbeh SLAVKINE, o. z.?
SLAVKINE, o. z. je občianske združenie, ktoré sa venuje inklúzii znevýhodnených slovenských žien. Ide o ženy, ktoré by veľmi chceli, a aj potrebovali pracovať, ale z nejakých dôvodov nemôžu.
Prostredníctvom kreatívnych kurzov ich učíme pliesť a háčkovať moderné, kvalitné a dizajnové slow fashion výrobky, za ktoré dostanú férovú a riadnu mzdu. Prácu môžu vykonávať kedykoľvek a kdekoľvek. Na ihrisku, s chorými deťmi doma, večer, v čakárni u lekára…
Výrobky vyrobené ich rukami sa predávajú pod značkou SLAVKINE. Sú jedinečné, osobné, rešpektujúce prírodu a majú pridanú hodnotu – pravdivý príbeh žien, ktoré ich vyrábali. Výrobky vyrábame v limitovaných množstvách, so zreteľom na ročné obdobie, v ktorom sa nachádzame. Pletieme čiapky, šály, plédy, kabáty, svetre, vianočné ozdoby, v lete zasa rôzne háčkované plážové šaty alebo plavky a doplnky. Máme v pláne aj vychytávky pre mužov a deti, ale o tom v tomto momente nebudem prezrádzať viac
Viaceré zo žien, ktoré s nami spolupracujú, pliesť a háčkovať vedia. A robia to úžasne. Akurát nemajú možnosť vyrobiť veci z luxusnejších materiálov, nemajú oko na trendové strihy, prípadne sa necítia dobre v obchodnej pozícii. My im poskytneme zázemie, v ktorom sa v tomto smere cítia komfortne a zároveň sa vieme dohodnúť aj na inej spolupráci – svoju zručnosť tieto ženy posunú ako lektorky aj ďalej, mladším ženám, z ktorých mnohé žiadnu tetu ani babičku, ktorá by im to niekedy ukázala, nikdy nemali. Podporuje sa tu teda aj medzigeneračný dialóg.
Ako to celé funguje? Alebo radšej sveter od slovenskej ženy…
Prakticky spolupráca zatiaľ funguje tak, že ja cestujem za ženami, ktoré činnosť nášho združenia osloví. Podľa možností ich chcem spoznať osobne, chcem počuť ich príbeh.
Veľmi by som si želala, keby sa činnosť SLAVKINE, o. z. rozšírila na celé Slovensko, najmä do regiónov, ktoré sú tzv. hladovými dolinami. Aby sme mohli remeslo a zručnosť prostredníctvom kreatívnych kurzov odovzdať čo najväčšiemu počtu žien a aby sme čo najviac šikovných žien mohli zapojiť do výroby.
Aké máš plány na rok 2020?
Na rok 2020 mám veľký plán. Chcela by som naštartovať spoluprácu so skupinou žien, ktoré sú po výkone trestu. Nemajú čistý register a preto sú na trhu práce výrazne diskvalifikované. Myslím, že sa nachádzame na Slovensku v období, kedy už ľuďom nie je až tak úplne jedno, čo nosia. Záleží im na tom, kto a v akých podmienkach vyrobil ich šaty.
Ja osobne si napríklad radšej kúpim sveter, ktorý je vyrobený z kvalitnej vlny s eco certifikátom, vyrobený rukami konkrétnej slovenskej ženy, ktorá za to dostala férovú mzdu, ako dva svetre vyrobené ktovie kde z pofidérneho materiálu niekým, kto za ich výrobu dostal pár centov.
