Pokora, poďakovanie, tichá, spoločná i spevná modlitba vyslovovaná zhromaždením krásne a dôstojne poobliekanými veriacimi sa niesla do uší Najvyššiemu…
Silný moment, z ktorého i dnes ide veľká sila a múdrosť. Patrí ešte do nášho života v modernej dobre? Určite áno. Je dôležité, aby sme aj v tejto tradícii vytrvali, vzali si z nej to dobré, nezabudli, že aj pokora a sebareflexia patrí do výbavy nášho života….
Kedysi sa ľudia aspoň Boha báli, dnes sa neboja ničoho, a to prináša nerovnováhu a aj dôsledky.
Na fotografii od Martina Habánka je 90-ročná Ruženka Záchvejová zo Ždiaru v prekrásnom sviatočnom kroji, v kostolíku, rozjímajúca…
Myslím, že zahĺbiť sa do ticha a počuť len ozvu duše a tlkot srdca nás aspoň na chvíľu zastaví v tejto unáhlenej dobe…
Tak sa zastavme a počúvajme, čo nám hovorí.
Text pripravila v roku 2020 Zuzana Tajek Piešová V celom kontexte ho nájdete tu:
O pokore pred Bohom i pred všemocnou Prírodou sa veľa píše, hovorí…