Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Gastro sektor je znásilňovaný. Všetci sa prizerajú. A dnes príde posledný, aj keď možno zúfalý protiútok. Posledný výkop. Ako keď násilník kláti ženu a ona v poslednej chvíli zaútočí, lebo už nemá čo stratiť.
Žijeme v dobe, v akej sme ešte nežili. V princípe sa dejú veci, ktoré sa od druhej svetovej vojny nediali. Z hľadiska dejín ľudstva je zopár mesiacov NIČ. Je to prd v gatiach. Nestojí to vôbec za reč. Ani náhodou a ani omylom. Každý z nás žije v nejakej tej bublinke a v princípe čaká, čo sa bude diať. Veď raz to skončí.
Bubliny sú ale úplne rôzne. Niektoré sú prepychové ako dom na Kolibe a iné sú ako chatrč v osade.
Prepychová bublina
Život v prepychovej bubline je fajn. Riadite sa heslom „hleď si svýho“. Ak máte ešte aj zatiahnuté rolety, tak ani len netušíte, čo sa deje v okolitých bublinách. Takto nejako si predstavujem život v bubline, ktorý si naordinovali mnohí úradníci a ústavní predstavitelia. Robia a rozhodujú tak, ako sme toho svedkami. Majú v rukách moc a chutí im. Majú pravidelný príjem – doteraz si štátny sektor nesiahol na platy. Na úradoch je čoraz viac úradníkov, hovorcov, tajomníkov, členov rôznych komisií… No a odpadli by ste, koľko mnohí z nich zarábajú.
Majú plné bruchá a nevidia, resp. nechcú vidieť, čo sa deje naokolo.
Sýty hladnému neverí – platilo vždy. Spoločnosť je ekonomicky rozdelená na dva tábory. V tom jednom sú okrem úradníkov aj mnohí ľudia, ktorí sedkajú doma, robkajú si z home office a čakajú na vakcínu. Lebo vakcína nás spasí. Potom príde už nekonečný a radostný život. Niektorí si dokonca dávajú robiť rúška s nápisom som čipovaný. Alebo nechám sa začipovať. Tvária sa pritom trochu povýšenecky, lebo oni sú tí správni a rozumní. Veď dobre. Každý nech má, ako chce.
Ľudia v prepychových bublinách nemajú existenčné problémy. Jediná vec, ktorá ich obťažuje, že nemôžu cestovať alebo inak míňať peniaze, ktoré im pravidelne nabiehajú. Otravné, že?
Akurátne bubliny
Veľa ľudí žije v bubline LTT. Prežívajú takzvane LEN TAK TAK. Ale dávajú to. Ako tak to zvládajú. Nerepcú, čakajú. Veď raz to skončí.
Bubliny na prasknutie…
Potom je tu skupina ľudí, z ktorej si robia predstavitelia našej vlády srandu. Vyzerá to tak, že čakajú, koľko vydržia. Je to možno taký experiment, ako keď varíte žabu. Postupne prihrievate vodu, až je napokon vriaca. A žaba sa uvarí. Sem patria ľudia z gastra, cestovného ruchu a ďalší drobní živnostníci napojení na gastro, ktorí nemajú nárok na potrebné krytie svojich nákladov a života. Dostávajú málo. Zadlžujú sa. Počet osobných krachov stúpa. A ich krach bude len ich. Nebude váš a nebude môj…
Stačilo – otvárame
Niektorí majitelia gastro prevádzok na východe sa preto dohodli, že dnes otvoria. Pomoc od štátu je slabá a oni budovali svoje podnikanie dlhé roky. Žijú v bubline plnej neistoty. Tiež síce sedkajú doma, akurát, že žiadna výplata nechodí. Zato ale chodia účty a šeky. Sú v situácii, že nemajú čo stratiť. Sú niekoľko mesiacov prerušovane znásilňovaní ako ženy vo vojne. Nabrali odvahu a z posledných síl vykopli.
Môžeme ich odsudzovať, že sú nezodpovední. Môžeme sa na nich pozerať krivo. Len si je treba uvedomiť, že pozeráme zo svojej vlastnej bubliny.
Želám si, aby rozhodnutie ľudí z gastra donútilo aj nás ostatných postaviť sa. A ak aj nie, tak aspoň nehejtovať ich rozhodnutie. Vnímať ich pohnútky a skúsiť premýšľať. Lebo ak ostaneme sedieť vo vlastných bublinách, nabudúce sa môže stať, že sa ocitneme v rovnakej situácii ako oni.
