Skutočné Ja? Pozerať sa na seba s obrovskou dávkou súcitu, úcty, lásky a odvahy. Prijať neprijateľné!

Skutočné Ja

Pozeráme sa na seba v odraze videí, fotografií či zrkadle. Čo skutočne vidíme? Je to naše skutočné ja? Sme to naozaj my? Som to naozaj ja?

Pozrieme sa na fotku, ak máme odvahu a povieme si: tento záber sa mi nepáči.

Čo vidím sa mi nepáči. Nemám dobré vlasy, pozerám sa divne, robím grimasy.

Zavládne zvláštny pocit v mysli, neprijatie, odpor, tlak!

Čo s tým?

Je to skutočné?

Čo sa nám nepáči na tom čo vidíme?

Tá pravá otázka znie: Komu sa to v nás nepáči?

Pozlátko, póza, obraz dokonalej samoľúbosti zatienila skutočnosť. Žiadna dokonalosť, žiadne vymodelkované obrazy tela, tváre, rúk, celkovej postavy. Kde je tá skutočná božská podstata prijatia našej pozemskej schránky?! Našej osobnosti, nášho ega. Seba samého/samej skrze to, čo sme si vytvorili my sami.

Prichádza opäť vnútorný sudca, akási zvláštna hanba, pokrivená obrana osobnosti. Obeť zobrala silu našej podstate.

Zabudli sme niekde vnútri, že sa nemusíme pretvarovať, dávať si masky, tvoriť veci, ktoré sú úplne perfektné.

Že…

Stačí…

Len byť…

a

pozerať sa na život inou optikou.

Pozerať sa na seba s obrovskou dávkou súcitu, úcty, lásky a odvahy. Prijať neprijateľné!

Zvládnuť svoj vlastný posudok na osobnosť, ktorú sme si v niektorej úrovni sami vybrali.

Osobnosť s darmi, obrovskými.

Všímajme si na sebe jedno.

Ak myseľ predostrie posudky nedokonalosti. Nefoť ma lebo…. nenatáčaj ma lebo… toto sa mi na sebe nepáči, lebo… Poďme hlbšie a zastavme sa v odraze osobnosti, ktorú si každý deň tvoríme.

A sme to naozaj my…?

Nie. Nie sme. Sme za tým všetkým. Sme hĺbkou vedomia o ktorom častokrát ani nemáme páru.

No je tu cesta von. Bude to však najväčšie klišé!

Je to cesta dnu – do vlastného vnútra. Do prijatia neprijateľného! Do zvládnutia nezvládnuteľného!

Hranice sa búrajú tým, že prezrieme pozlátko a dostaneme sa do vlastnej hĺbky a prijatia toho, čo sme doteraz nechceli na sebe vidieť.

Ak sa nabudúce budete fotiť alebo vás budú fotiť, spomeňte si na tieto slová. A len sa v hĺbke duše pousmejte nad vlastnou pózou, ktorú ste si dovtedy vytvorili, aby ste na odraze svojho ja vyzerali perfektne.

Úsmev prosím. A povieme: Všetci čííííííz…

Chcete byť skutočne sami sebou? Poďte sa to naučiť, rozpomenúť sa na vlastnú podstatu.

Srdečne Vás pozývam na celodenný seminár do Košíc 23.9. Viac info tu: https://www.facebook.com/events/607595444856343/

S úsmevom v srdci a pokojom v duši Branislav Rybička

Sprevádzam ľudí v ich osobnostnom, duševnom a duchovnom svete. Som autorom viacerých kníh a tvorím dlhoročný cyklus cesta vedomého muža.