Pre deti, ktorých rodičia sú seniormi, by som odkázal, aby sa o svojich rodičov aktívne zaujímali.

Pracovať v ADOS firme? Sestrička na motorke v plnom nasadení. 

Koho si predstavíte, keď sa povie sestrička? Väčšina z nás si predstaví ženu v sesterskom oblečení. Sestrou však môže byť aj muž. A v dnešnej dobe je ich čoraz viac. Rozhodla som sa vyspovedať jednu z nich, resp. jedného z nich,  ktorý sa rozhodol pracovať v ADOS firme. Vyspovedala som Samuela Domanského.

Ako ste sa dostali k práci sestry?

V prvom rade musím povedať, že k presvedčeniu študovať na strednej zdravotníckej škole ma ako pubertálneho 16-ročného chalana tiahla najmä vidina väčšiny ženského pokolenia v škole. No po začiatku štúdia ma očarila anatómia človeka a ako všetko so všetkým v ľudskom tele súvisí. Vtedy som sa začal aktívne zaoberať rôznymi súťažami – najskôr ako figurant, a neskôr už ako účastník. Po škole som začal pracovať na operačných sálach ako zdravotnícky asistent. Pri tejto práci ma však začala zaujímať práca sestry – rozhodol som sa preto pre vysokoškolské štúdium odboru ošetrovateľstvo.

Počas mojej praxe v rôznych nemocniciach som spoznal úžasných ľudí – jeden z nich je momentálne môj zamestnávateľ a dobrý priateľ Daniel Ornyi. Po dokončení vysokej školy som od neho dostal ponuku pracovať v jeho ADOS firme – agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú som bez váhania prial. Táto profesia spĺňa všetky moje očakávania – flexibilný pracovný čas, individuálny multidisciplinárny prístup ku klientom (konzultácia zdravotného stavu klienta s rôznymi odbornými lekármi a pracovníkmi) a, samozrejme, veľmi ma baví aj komunikácia a edukácia našich klientov v oblasti zdravia.

Rád jazdíte na motorke za svojimi klientmi. Vzbudzuje to u nich prekvapenie? Predsa len, nie je to úplne tradičné.

Či rád? Je to o dosť pohodlnejšie v bratislavských uliciach. Plusom sú rýchlejšie presuny v dopravných zápchach a predsa len, na motorke je to iný zážitok než v aute. Čiže áno, vždy, keď to je možné a počasie dovolí, vyťahujem motorku. Samozrejme, na motorke musím byť 2x taký opatrný ako v aute.

Prekvapenie to určite vzbudzuje, keď sa pred vami objaví 2-metrový chlap v motorkárskom oblečení s prilbou v ruke, ktorý vám povie „dobrý deň, idem vás ošetriť“. Nie jeden klient sa najskôr zľakne, ale po chvíľkovom rozhovore zistia, že netreba dať vždy na prvý dojem. A pri ďalšej návšteve sa už na tom smejeme.

Čo najčastejšie seniori od „sestry v pohybe“, ak vás tak môžem nazvať, potrebujú?

Od nás ako od sestier v pohybe potrebujú najmä tú prvotnú pomoc a edukáciu ohľadom starostlivosti o zdravie. Viete, keď príde starší človek domov z nemocnice s tým, že jeho alebo jeho rodinných príslušníkov dostatočne nezaedukovali, ako sa následne treba oňho starať a čo mu vlastne je, zvyknú byť dosť zmätení. Niekedy ani len nevedia, že ich rodinný príslušník prišiel domov s dekubitom. Taktiež zvyknú byť naši klienti častokrát aj dekompenzovaní a dehydratovaní.

Vtedy je tu naša služba ADOS. Prídeme až ku klientom domov, všetko im podrobne vysvetlíme, ak je potrebné, pomôžeme s aktivitami denného života, nastavíme klienta na nutričný režim – ak to stav klienta vyžaduje, vieme poskytnúť nutričný režim aj formou infúzie. Pokiaľ má pacient aj dekubity, samozrejme, začneme s liečbou. Vieme pomôcť aj s každodennou hygienou klientov.

Čo by si mali uvedomiť ľudia, ktorí majú doma seniora? Napríklad v oblasti starostlivosti o seniora a motivácie k pohybu či dennému režimu?

Dôležité si je uvedomiť, že o seniorov sa treba starať s úctou a s prihliadnutím na vek a diagnózy. Je veľký rozdiel medzi aktívnym a apatickým seniorom – v prvom prípade je dôležitá najmä socializácia a príležitostná edukácia v starostlivosti o seba. V prípade seniorov, ktorí prestávajú mať záujem aj o bežné aktivity denného života, je potrebná už aj pomoc druhej osoby v kontrole hydratácie, malnutrície a rehabilitácie. Túto úlohu môže zastúpiť buď rodinný príslušník, opatrovateľka, alebo sestra formou ADOS.

Častým problémom po návrate z nemocnice sú dekubity. Dá sa v domácom prostredí vyliečiť z dekubitov?

Určite áno, vyžaduje to však odborný prístup a čas. Veľa ľudí si neuvedomuje, že vyliečenie z dekubitov nie je záležitosť jednej či dvoch návštev ošetrovateľa. O dekubity je nutné sa príkladne starať – pravidelne umývať nielen ranu, ale aj celé telo klient,a aby sme zabránili možným infekciám. Taktiež k vyliečeniu je nutné dekubit odborne ošetrovať. Samozrejme, nemôžeme zabúdať ani na bežbé veci, ako je dostatočná hydratácia, nutrícia a taktiež správna rehabilitácia klienta – v týchto bodoch je obzvlásť potrebná spolupráca rodiny s ošetrovateľom.

Stávajú sa vám pri práci aj vtipné príhody? Podelíte sa aspoň o jednu?

Vtipné príhody? Jasné. Množstvo našich klientov sa postupne stáva našimi priateľmi – predsa sme s niektorými v kontaktne každý deň. Je prirodzené, že si tak aj z neraz ľahkej zdravotnej situácie robíme žarty – veď predsa aj smiech a vyplavovanie endorfínov šťastia je forma liečby.

Sestier je stále málo. Čo by mohlo pomôcť, aby mali ľudia o toto povolanie väčší záujem?

V prvom rade je dôležité, aby človek toto povolanie robiť chcel. Na to, aby mali mladí ľudia záujem o profesiu sestry, je dôležité, aby boli dostatočne informovaní, čo všetko práca sestry obnáša. Práve veľa mladých ľudí si myslí, že táto práca zahŕňa len hygienu o pacientov – to však, samozrejme, nie je pravda. Je množstvo zameraní a rolí sestry, ktorými môže ísť. Je to napr. inštrumentár, áristická sestra alebo, ako my, formou ADOS (agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti). Rolí sestier je veľa. V dnešnej dobe nie je nič nezvyčajné, že aj muži sú sestrami – to môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, a určite to má aj svoje plusy.

Máte pre našich čitateľov motto či záverečný odkaz?

Pre deti, ktorých rodičia sú seniormi, by som odkázal, aby sa o svojich rodičov a starých rodičov aktívne zaujímali. Tým myslím, že nestačí prísť k seniorom na návštevu raz za dva mesiace, ale bolo by správne, aby sme im venovali viac času – rovnako, ako sa nám aj oni venovali v detstve. Vhodné je pýtať sa otázky typu „vieš sa v noci dobre vyspať?, nechodievaš príliš často na toaletu?, netrápi ťa niečo?, chutí ti jesť?, chodievaš na prechádzky?“. Na druhej strane, chcel by som apelovať aj na seniorov – nebojte sa o svojich starostiach a zdravotných problémoch rozprávať pred svojimi blízkymi, neobťažujete a nezaťažujete ich tým.

Pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/