Čítala som, že ponožky často miznú za tesnením bubna v práčke. Vylúčené, my máme práčku, ktorá sa plní zhora.

Ponožková rozprávka

Bola raz jedna ponožka. Šedá s dvoma modrými pásikmi. Ležala spolu s ostatnými opratými ponožkami v koši a čakala, kedy jej niekto nájde pár.

Jedného dňa, keď už ponožky ani nedúfali, zjavila sa Popoluška, ktorá pár dní stále chodila k oknu a vždy sa smutno vracala. Darmo ona vyzerala holubov. Nebolo po nich ani chýru ani slychu. Popoluška si vzdychla a zobrala kôš s ponožkami. Šedá ponožka sa už tešila, že konečne nájde svoj pár. A keď už Popoluška popárovala 50-ty pár, zistila, že je koniec. Ponožky sa minuli. I ocitla sa ponožka v zóne opustených. „Som sirota, nik ma nechce, naveky zostanem sama“, hovorila si ponožka. A tak žila s ostatnými sirôtkami v koši na prádlo až kým nepomrela.

Poznáte aj vy túto rozprávku u vás doma?

Veľa domácností ju pozná, ale sú aj také, kde ju nepoznajú. Ale zas majú iné rozprávky, napríklad Kráska a Zviera, Ako tajomná víla všetok neporiadok poupratovala, Neviditeľná princezná, Tri prasiatka, Popolvár najväčší na svete, Ako sa Rumcajs dal znovu na lúpežníctvo, Ako Pat a Mat skladali nábytok, Ľadové kráľovstvo, O hlúpej žene, Ako si vycvičiť draka, Angry Birds, Hlúpy Jano, Pecivál, Polepetko, Teletubbies alebo Teleblbís ……………..

A paralelne s touto rozprávkou beží u nás druhá, a to, Ako šla ponožka na vandrovku.

Ale k tej neviem ani stred ani záver. Pretože táto ponožka sa nikdy nenašla. Skrátka, je asi stále na vandrovke. Je to taká mysteriózna záhada hodná zavolať na pomoc Hercule Poirota alebo Nicka Cartera (očarujúci detektív z filmu Adéla ještě nevečeřela).

Začala som pátrať sama. Hľadala som všade. Pod posteľami, za skriňami, pod gaučom, za gaučom, v špajze medzi zaváraninami, v kúpeľni medzi špinavým prádlom, toalete, šuflíkoch, komodách, skrátka všade. Nikde ani stopy.

Čítala som, že ponožky často miznú za tesnením bubna v práčke.

Vylúčené, my máme práčku, ktorá sa plní zhora. Dokonca som hľadala v odtoku. Našla som tam dva staré 20 halierniky, jeden 10 haliernik, kľúče od schránky, lístky na MHD, gumičku do vlasov, ktorú som dlho hľadala, a ďalšie mysteriózne veci, o ktorých radšej pomlčím. Ale ponožka ani jedna.

Žeby v tom mal prsty Zašupšák domáci? Že neviete kto to je? Je to škriatok, ktorý sa skrýva v domácnostiach a často schová, teda zašupne rôzne veci. A keď už prestanete hľadať a kúpite si nové, tak tie staré nenápadne dá na pôvodné miesto. Žeby to bol on?

A možno je v tom psychológia.

Možno už tá jedna ponožka nechce byť s tou druhou. Možno chce byť chvíľu sama. Oddýchnuť si, vystrieť sa, nemusieť sa tlačiť v topánkach, znášať nárazy, pot a zápach.

Tak či onak, sirôtok pribúdalo. Popoluška sa o ne starala ako o vlastné. Ale prišiel moment, kedy si aj Popoluška povie STOP!!!!! Už ma to párovanie nebaví. Zabudla som totiž povedať, že sa strácajú hlavne pánske ponožky.

Popoluška už nechcela párovať ponožky. Chcela od života viac. Hovorila si: „Čo všetko som mohla dokázať, za ten čas, čo párujem ponožky? Mohla som vynájsť Perpetuum mobile, liek na rakovinu, postaviť v Bratislave metro, aplikovať kvantovú fyziku v cestovaní v čase alebo rozvinúť teóriu stochastických diferenciálnych rovníc.

A tak vyhľadala jednu múdru ženu. Múdra žena jej poradila: „Nepáruj, dieťa moje. Nechaj tak. Popárované ponožky sa časom minú a muž si bude musieť nejaké ponožky obuť. A či chce alebo nie, musí začať párovať.“

Múdra žena je síce veľmi múdra, ale muž je tvor vynaliezavý. Kúpil si nové. Popoluška si márne hovorila: „Vydrž, zázrak príde.“  Nie. Tri oriešky nefrnkli do nosa. Koniec rozprávky.

Z 50 párov ponožiek bolo zrazu 100 párov, zo 100 párov 150 ……., až sa Popoluška topila v ponožkách ako Boženka v slivkovom lekvári.

Ale rozprávky obyčajne končia dobre.

Takže.

Zistila som, že existuje taká pomôcka, ktorá drží pár ponožiek pokope počas prania.

Taký nejaký akoby plastový štipec. Lenže to vyžaduje tie ponožky pred hodením do koša na špinavé prádlo spojiť. To je úkon navyše. To nebude fungovať. Nehovoriac o tom, že tá jedna ponožka sa stratí ešte predtým, ako tá druhá doputuje do koša na prádlo.

Pýtam sa, kde sú tie zmiznuté ponožky? A čo stými sirôtkami? Ak viete, dajte vedieť.

Možno mi poskytne riešenie módny trend, keďže je teraz v móde mať na každej nohe inú ponožku. Tým vlastne odpadá problém s párovaním aj strácaním. Dva v jednom. BINGO!!!! Popoluška zaplesala. Možno práve tieto problémy doviedli ponožkových dizajnérov k tomuto nápadu.

Ale módne trendy netrvajú večne.

Nakoniec si len treba povedať, že tá ponožka skrátka NEMÁ PÁRU. Je len jedna taká. Nikto nie je taký, ako ONA. Je JEDINEČNÁ.

V závere, by som rada vyzvala vedcov, aby urobili výskum na túto tému. A možno už aj americkí vedci zistili …

Len ja vedecké štúdie nečítam. Čítam romány, a tam sa síce občas stráca česť, láska, sebavedomie aj dôstojnosť, ale ponožky, ponožky veru NIKDY.

Silvia Grecová