Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Sú dni, keď sa vám nechce z vyhriatej postele. A o to krutejšie táto predstava ráno znie. Tento článok som pripravila pred časom. Netušila som, že nám do života príde Korona. Mnohí ľudia si toto obdobie pletú s dovolenkou. Odkladanie vstávania nie je zdravé. Ubližuje nám. Poďme sa na to pozrieť.
Chcete vedieť ako veľmi si „neškodným“ viacnásobným stláčaním budíka (po anglicky snooze) ubližujete?
Už ste asi počuli o tom, že návyky a rituály vytvárajú náš život. Stále sa o tom rozpráva. Sú to činnosti, ktoré robíme opakovane a väčšinou automaticky. A niekedy ani nevnímame, že isté veci robíme a preto sa tak ťažko menia. Najhoršie je, keď si neuvedomujeme, aké má naše konanie dôsledky.
Napríklad nešťastné zvonenie budíka (našťastie si dnes môžeme aspoň zvoliť milosrdnejší zvuk a nemusíme hneď zrána chytiť infarkt ako zamladi), a to, ako ho slastne zastavíte, a prevrátite sa na druhý bok, lebo máte nastavené ďalšie zvonenie. Spokojne si ešte na pár minút zdriemnete v teplučkej v posteli.
Veď spánok je zdravý a potrebný, prečo ešte pár minút nepridať, veď sa potom poponáhľam…a v posteli je tak príjemne. Áno poznám to i ja, robievala som to…až kým som sa pri svojom štúdiu návykov nedozvedela aký má ľudský spánok mechanizmus, a hlavne, ako pracuje náš mozog. A prečo som sa cítila rozbitá a spomalená skoro pol dňa, akoby som vôbec nespala, keď by som mala byť v pohode vyspatá.
Odvtedy sa veľa zmenilo.
Chcete vedieť ako veľmi si týmto „neškodným“ viacnásobným stláčaním budíka (po anglicky snooze) ubližujete? Čítajte ďalej!
Nie je to z mojej hlavy, je to dokázaná štúdia a dostala som sa k nej sledovaním úžasnej medzinárodnej koučky a speakerky Mel Robbins, ktorá na základe výsledkov skúmania tohto fenoménu napísala knihu 5 sekundové pravidlo.
V skratke vám ho stručne vysvetlím na príklade vstávania.
Prečo vstávanie na prvé zvonenie budíka zmení váš život?
Spánok má určité pravidlá. Konkrétne prechádzame počas noci niekoľkými spánkovými cyklami, každý v rozpätí približne od 90 – 120 min. Podľa toho, koľko bežne spávate, sa opakujú v niekoľkých fázach. Dôležitá je hlavne kvalita spánku, nie tak ako jeho dĺžka, je to naozaj individuálne. Niekomu stačí 6 a niekomu nestačí ani 8 hodín. Kvalitou rozumieme to, ako hlboko sa viete v jednotlivých cykloch dostať, kde telo dokáže regenerovať a dobíjať baterky.
Keď sa prebudíte v hlbokých fázach, vaše telo potrebuje dlhý čas, aby sa naozaj prebralo a bolo v plnej koncentrácii tzv. „pri zmysloch“. Isto ste zažili, že vás niekto zobudil v strede noci a vy ste nevedeli kde ste a kto ste. Áno, prebrali ste sa z hlbokého spánku. Keď sa blížime k času nášho bežného vstávania, tak mozog a telo sa už chystajú na fázu prebudenia a spánok je plytší. Ak vstanete v tejto fáze, v podstate dokážete hneď fungovať. Takto by to malo byť. Cítite sa sviežo a funkčne.
Čo sa ale stane, ak budík zazvoní, preberie vás do sveta, mozog je pripravený na akciu, lenže vy sa rozhodnete, že ešte sa vám nechce stávať. Máte milión dôvodov, prečo si ešte trochu poleňošiť v posteli a čakáte na ďalšie zvonenie. A je to tu. Dostali ste svoj mozog dostali do chaosu, respektíve seba.
Dali ste príkaz, že sa ide opäť spať a mozog automaticky štartuje ďalší spánkový cyklus, ktorý vás aj za nasledujúcich 8-10 minút môže pripraviť o pol dňa produktivity.
To je to, keď si poviete: jemine, ako dobre a tvrdo som ešte zaspal…teraz sa mi spí najlepšie a musím vstávať!
Keď sa potom preberiete v tejto fáze, alebo nebodaj máte ešte 2-3 zvonenia, tak sa dostávate do takzvanej spacej opilosti alebo dezorientácie (ang. sleep anertia), ktorá môže trvať aj 3-4 hodiny. Takže sa pripravujete o najlepšie hodiny svojho dňa. Prečo?
Lebo prvé tri hodiny po zdravom zobudení je ľudský mozog v najlepšej kondícii, najproduktívnejší a koncentrácia je najvyššia. Ale to len v tom prípade, že naozaj fyzicky vstanete hneď po reálnom zobudení.
Ak si aj chcete pospať, napr. cez víkend, tak si naplánujte min 1,5 hod, keď prebehne celý spánkový cyklus. Inak nemá význam znovu zaspávať. A čo s tým?
Ako sa zbaviť návyku opakovaného zvonenia budíka? Prečo vstávanie na prvé zvonenie budíka zmení váš život?
Potrebujete prekonať 5 sekúnd, ktoré sú rozbíjačmi ľudských predsavzatí. Ak niečo chceme a nespravíme to do 5 sekúnd, tak si náš mozog začne vymýšlať výhovorky a naša sila sa rozplynie.
Ideálne je dať budík do druhej miestnosti, aby vás to prinútilo vstať a vypnúť ho. Ak nechcete zobudiť celú rodinu a fyzicky vstanete, tak stačí aj na druhý koniec izby. Otvorte oči, vypnite budík, počítajte 5,4,3,2,1 a choďte rovno do kúpeľne, kde sa preberiete studenou vodou.
Podotýkam – používajte zdravý rozum a nechoďte do krajnosti. Ak máte nejaké závažné zdravotné problémy, napríklad s tlakom alebo fyzické obmedzenia ako chronickú bolesť alebo zlomenú nohu, tak nemusíte hneď vyskočiť z postele. Napriek tomu to bude fungovať. Len sa treba pomalšie rozhýbať a fyzicky vstať.
Pointa je v tom, že potrebujete ísť do akcie a von z postele, inak riskujete, že vás váš automatický zvyk a výhovorky premôžu opäť si lahnúť. A už teraz viete, že si s tým môžete spôsobiť:
…zívanie ešte hodinu po príchode do práce (aktuálne je to možno korona HomeOffice)
…príprava kávy
…a potom ďalšej kávy na prebratie
…aj tak ste úplne grogy…
Poznáte to?
Keď som zistila, ako čerstvo sa môžem po zobudení cítiť, a to bez ohľadu, koľko hodín som spala, (tu nenahováram na krátky nočný spánok), už nepopustím. Niekedy sa vyskytnú aj dni, kedy spím menej hodín, ale práve so správnym vstávaním sa dokážem vyhnúť prehnanej únave a podráždeniu. Ideálne je potom to dospať ďalšiu noc.
Teda platí: Je dôležitejšie AKO a nie KEDY vstávam.
A ako by mohol vyzerať celý rituál rannej prípravy na deň, ktorý vás naozaj naštartuje? O tom nabudúce.