Prezuť gumy alebo kúpiť univerzálne pneumatiky?
Nastalo to príjemné obdobie jesene, kedy sa „nútime“ na prechádzky do lesa, vychutnávajúc si silu prírody a jej majstrovské umenie práce s farbami. Príroda, ktorá vyprovokovala k majstrovským dielam už toľko maliarov. Umelcov. Kopírovačov videného. Sprostredkovateľov pocíteného. Kedy inokedy dokáže maliar na plátne zachytiť toľko farieb, toľko odtieňov a toľko kontrastov, ako práve na jeseň?
A my v podobnom duchu kontrastov naďalej žijeme
Prežívame, dožívame alebo rodíme svoje životy a sprostredkovane prinášame informácie o navnímanom a videnom, návidenom aj nenávidenom.
Zabúdame na to, že je najvyšší čas prezuť auto na zimné alebo mu konečne na juhu Slovenska kúpiť celoročné obutie. Zabúdame na to, že kotol ťahá celé kubíky plynu, aby nám bolo teplo, lebo vonku za oknom síce stále svieti slnko, ale teploty pomaly atakujú 273 stupňov Kelvina. Drevo do krbu je už nanosené dnu, aby dobre preschlo, ešte lepšie horelo a ešte lepšie dymilo cez roky nevyčistený komín na celú ulicu a zabúdame na to, že ešte hen, nedávno, sme sa čľapkali v bazéne plnom chlóru.
Myslíme viac na to, že deťom pred blížiacim sa dištančným vyučovaním treba silnejšiu žiarovku do izby, že paplón neslúži na to, aby sa spalo na ňom, ale čoraz častejšie pod ním a dívame sa s očakávaním z okna a usmejeme sa vždy, keď za oknom ešte nie sú namrznuté čelné sklá áut, ale svieti zubaté slnko.
Keď moderátorka v rádiu hlási najvyššie denné teploty trinásť až osemnásť stupňov, vyberáme zimné kabáty a akosi zabúdame, že pol roka nato nás takéto teploty budú motivovať k ich odloženiu, že vonku bude stačiť mikina a že osemnásť stupňov je podľa fyziky vždy osemnásť stupňov a nie je dôvod studenú jesennú osemnástku očierňovať a teplú jarnú osemnástku vychvaľovať.
Ale na to máme ešte kopec času.
Niektorí z nás už pomaly začínajú myslieť v duchu zeleného mimozemšťana či sivého slona a sledujú pozorným okom fyzický výskyt tovarov v obchodoch a nakupujú v predstihu, aby čipová a logistická celosvetová kríza dokázala Ježiškovi zabezpečiť dostatočné zásoby pre dni prežierania, opíjania sa a ničnerobenia.
Ale do zimy je ešte ďaleko.
Ešte nám potrvá niekoľko týždňov, kým sa nás Zima opýta, čo sme robili v Lete. Kým sa nás pani učiteľka opýta, čo sme robili na dištančnom a kým sa nás šéf opýta, z čoho nám má dať vianočné odmeny, keď jeho manželka potrebuje (zasa) nové auto a jeho deti najnovší ajfón giga mega plus maxi.
Zaľúbené, menej zaľúbené aj úplne odľúbené páriky dvojnožcov, s detvákmi, bez detvákov či s milovanými štvornožcami, sa vyberajú na dlhšie aj kratšie prechádzky, aby navnímali atmosféru, pokochali sa pohľadom, naplnili pľúca čerstvým vzduchom bez exhalátov. Nádych, pohľad, úsmev, výdych, nádych, úsmev, pohľad, výdych.
-Láska, tak rada by som s tebou šla do lesa.
-Hmmm.
-Vonku je tak krásne. Všetko žiari farbami, dýcha čistým životom.
-Poďme. Dáme si termo tričko, obujeme celé topánky, trošku sa vypotíme, rozhýbeme kĺby, natiahneme svaly. Trošku vyvetráme hlavu a budeme sa dívať na modro-bielu oblohu.
-Poďme sa aj my prejsť do lesa. Načerpať tú energiu. Prechádzať sa, kochať sa, nadýchať sa…
-Nadýchať, prejsť a potom spoločne doma vzdychať.
-Ánooo, to znie krásne romanticky.
-Presne tak. Zavzdychajme si spoločne, len čo sa vrátime a zhodíme zo seba oblečenie.
Ach, tie moje kríže.
A to moje ľavé koleno sa znova ozvalo. A ten pravý členok ma tak bolí. Mal som si asi silnejšie uviazať šnúrky na pravej topánke. Spotil som sa, akoby ma niekto hodil do bazéna a nemyslím si, že ten vietor, ktorý fúkal, mi prospel. Cítim, že zajtra budem kašľať a kýchať a najviac sa bojím, že mi ten mokrý chrbát riadne prefúklo a nebudem spať celú noc…
Krásny jesenný deň, priatelia.
Text vychádza v rámci rubriky #vikendOFF
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by vás zaujímať…
Dá sa pribrať aj z vody? Môže trpieť chudý človek nadváhou? Aj o tom som sa rozprávala s Marošom Molnárom…
