Ideme kolonizovať Mesiac a na Markíze išla reportáž, že vraj pri pohreboch aj zosnulí musia mať rúška.
Milí moji uzimení priatelia, počasie sa pomaličky mení, vonku prituhuje a blíži sa nám zima. Teraz sú tie rúška aj fajn, lebo keď vám vonku primrzne sopeľ, aspoň to nie je vidieť, veď treba si nájsť na tých našich „väzeniach“ aj nejaké pozitíva. Nechcem teda nikoho uraziť, isto sú medzi nami aj takí, ktorí si tie rúška celkom užívajú. Nie raz som stretla v protiidúcich autách vodičov zarúškovaných, aj keď v tom aute boli sami. No netreba súdiť, dožvie, čo sa deje v našich hlavách, veď sme už niekedy takí domotaní, že to svet nevidel.
Domotaní nie sme len my, Slováci, ale aj iní naši priatelia v celom svete.
Napríklad aj v takom Španielsku. Predstavte si, že po 35. rokoch sa z kómy konečne prebral istý Španiel. Skvelá to novina. Jeho prebratiu z kómy sa potešili aj jeho dve krásne dcéry, 37 a 25 ročná. Hmmm. Tiež vám to nejak nesedí? Prepočítavate? No áno, počas kómy tento Španiel splodil dve dcéry. Vravíte si, aký kanec toto, aj v kóme to zvládol, no omyl. Milý Španiel priznal, že si celý príbeh vymyslel a nejak sa mu to vymklo z rúk. No aj tak dobre, aspoň je zažehnaná rodinná kríza a tie dcéry sú isto jeho. Hádam…
V Británii zas dôchodca našiel v pivnici nový druh dinosaura.
Teda jeho kostru. Že je to nový druh, spoznal podľa jeho, vraj „baňatého“ nosa. Teraz chápem to „podľa nosa spoznáš kosa“ alebo aj nový druh dinosaura. Tak sa pýtam samej seba, čo ten chudák tvor v pivnici robil? Nemyslím toho dôchodcu, to bol akýsi profesor, ktorý ukladal staré kosti do krabíc, nie svoje. Myslím toho dinosaura. Možno si šiel po kompót alebo dáku dobrotku, napríklad zaváraného Tyranosaura, no nenašiel ho, tak tam zostal hľadať až do vyhynutia. Aspoňže ho našiel ten dôchodca a nevyhynul tam spolu s ním.
Ani sa mu nedivím, aj ja, keď mám chuť na nejakú dobrotku, som nezastaviteľná.
My, Slováci, veru vieme dobre papať, asi aj preto sú naše potraviny vraj jedny z najlepších vo svete.
Naši poľnohospodári a výskumníci testovali všelijaké vzorky potravín na našom trhu a veru tie slovenské sú vraj najlepšie, lebo je v nich najmenej pesticídov. Keď vo vzorkách zo sveta bolo vo viac ako v 50 % výrobkov zistené zastúpenie rôznych pesticídov, tak u nás len v niečo viac ako 30 %. No neviem, aj to sa mi zdá dosť, ale nechcem byť rozmaznaná. Veď kedysi sme sa hrali v domoch s eternitovými strechami a žuli sme plastové gumené hračky a tu sme, ani nám nič také vážne, hádam, nie je, teda poniektorým.
Aj tak sa hovorí, že väčšina bláznov nežije u nás, ale v Amerike.
No nie je blázon ako blázon. Napríklad o takej Britney Spearsovej rozhodoval jej otec už 18 rokov, a práve tento týždeň súd vyniesol verdikt, že o sebe už môže rozhodovať sama. To si neviem ani predstaviť. Isto sa tomu potešila, no jej rodina asi až tak nie. Všetky peniažky už môže Britney míňať sama, na čo len bude chcieť. Verím, že je v poriadku a bude ich míňať zodpovedne, ako správna americká celebrita, na plastiky, botoxy, drahé kabely a psíkov, čo sa zmestia akurát do tých kabiel. Alebo si môže na seba kúpiť niečo pekné.
Len verím, že sa nenechá inšpirovať tou módnou prehliadkou s kňazskými rúchami. Áno, aj taká bola, vraj aj kňazi sa chcú páčiť. Komu? Verím, že na mysli mali Boha, aj keď jemu je isto šum-a-fuk, do čoho sa natiahnu, hlavne nech nebehajú len tak, ako ich on sám stvoril.
Na internetoch som sa dočítala ďalšiu veľmi zaujímavú vec, predstavte si, že ideme kolonizovať Mesiac.
Teda, akože nie my, Slováci, alebo nebodaj ja s mojím mužom, no chystajú sa na to Belgičania. Vraj je tam obrovské množstvo kyslíka, ktorý by nám mohol pomôcť, keď sa ten náš minie. Tak som sa zamyslela, prečo by sa nám mal minúť náš kyslík? No neviem, možno tí, čo chcú kolonizovať Mesiac, najskôr vyrúbu všetky stromy a zničia všetok planktón. Dovtedy sa my musíme naučiť žiť a dýchať menej, možno sú tie rúška predpríprava.
No ale nič to nemení na veci, že náš krásny guľatý Mesiac dokáže zásobiť kyslíkom až 8 miliárd ľudí po dobu stotisíc rokov. To je bomba! Len sa bojím, či ho celkom nevycucneme. Čo potom, keď nebudeme mať Mesiac? To nebudeme mať ani príliv a odliv, ani tie naše ženské mesiačiky? No príroda sa hádam nezblázni a my, ženy, budeme môcť zostať krvilačnými beštiami aspoň raz za mesiac, nech sa vybujačíme.
Dnes sa u nás stala vážna vec, na návšteve u maminy sme si po niekoľkých mesiacoch pozreli správy na nemenovanej televíznej stanici.
Po prvých 15 minútach sa pýtam, či to každý deň dávajú len o covidoch a ďobaní a mamina vraví, že hej. Nemohla som to počúvať, tak som dala slúchadlá a pustila jútuby. Kým som písala tento článok a počúvala Princa a jeho Purple rain, tak na mňa môj muž máva a smeje sa, že daj si to dolu a pozri.
No hľadím so zúženými očami na to tie noviny a kypí vo mne moja blíženecká krv.
Predstavte si, oni sa rozhodli konkurovať mojim „Ftipným správam“ … Spravili reportáž, kde vraj pri pohreboch aj zosnulí musia mať rúška. Asi aby sa z nich nevyparovali nežiadúce látky. Nezachytila som, či mysleli na ústach alebo z iného otvoru, no celkom ma to pobavilo. Nuž, verím, že to nemysleli vážne a vítam teda túto konkurenciu vtipných správ, konečne tam dali aj nejaký ten fórik. Verím, že to ozaj fórik bol.
Tak pevné nervy prajem a neopúšťajme sa, zvládneme to… to si isto povedal aj ten dinosaurus v pivnici. Do vyhynutia priatelia!
Vaša Eva Czermak
P.S : Ak ste sa dobre zabavili, neokúňajte sa. Pošlite tento text vašim priateľom. Skrátka, zdieľajte…
Všetky správy FTIPNÉHO prehľadu za uplynulé obdobie nájdete tu: #právesaNEstalo
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by sa vám páčiť…
Dá sa pribrať z vody? Alebo pohľadom na jedlo? No nedá. Celý rozhovor nájdete tu. Ak sa páči, Zdieľajte https://bit.ly/2YEHyFw