Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Richard Rozbora má za sebou spoluprácu s najzvučnejšími menami v módnom priemysle a množstvo ocenení. Jeho modely boli prezentované na mólach v Paríži, Londýne, Prahe, či Viedni. Po skončení prestížnej vysokej školy módneho návrhárstva v Londýne, dostal ponuku pracovať pre Donnu Karan. V rovnakom období sa celosvetová geo-politika zmenila pádom dvojičiek a mladý návrhár stál pred ťažkým rozhodnutím. Nakoniec zvolil rodinu a aj vďaka tomu dnes tvorí pod vlastnou značkou v rodinnej firme ROZBORA COUTURE. Svoje kolekcie už tradične uvádza na jeseň počas Vienna Fashion Week. S Richardom sme sa porozprávali na rôzne témy od módy až po biznis.
Kolekcia na rok 2019…
Niekoľko rokov sa snažím značku priblížiť ľuďom, ktorí sa chcú obliekať. Ide o jemnú, kultivovanú eleganciu. Mojou snahou je príjemne podporiť prirodzený ženský pôvab. Vytvoriť oblečenie, v ktorom sa žena cíti dobre. Vidím to na ženách aj na modelkách. Keď sa ma modelky pýtajú ako majú chodiť a správať sa pri predvádzaní kolekcie, tak im jednoducho poviem, aby sa správali tak, ako sa cítia. A potom mám taký vnútorný úsmev, keď vidím, že idú presne tak, ako ich ja vnímam a v súlade s mojím zámerom. Chcem, aby sa žena cítila dobre, lebo moja móda je príjemná, ľahká, kvalitná. Urobiť extravagantný kúsok len na prehliadku nie je problém, ale je toho veľmi veľa, takže dopyt je po nositeľných veciach. Osobne som zástancom takej módy, aby sa mohla ľahko kombinovať. Niekedy niečo možno extrémnejšie, trochu trblietavé, ale spolu s niečím jednoduchším. A takto som sa snažil prepojiť jednotlivé modely aj na prehliadke. V novej kolekcii som siahol po kombináciách Merino úpletov alebo hodvábov spolu s plisovanými sukňami, ktoré mali určitú dávku lesku. To je moja vízia – striedmo ale krásne.
Slow fashion…
Rýchle nadnárodné značky ma neoslovili ani v čase, keď som bol študent. Ide podľa mňa skôr o degradáciu módy. Vnímam však, že už aj na Slovensku záujem o rýchlu módu upadá, resp. dostáva sa do čisto spotrebnej roviny. Som rád, že to už nie je niečo, čím sa ľudia chvália. Častokrát sa stretnem s názorom, že moja móda je drahšia, ale neviem to nastaviť inak, lebo vyrábam na Slovensku alebo v Čechách z kvalitných materiálov. Je smutné, že ľudstvo je vlastne skazené lacnou výrobou, lacným a nie vždy kvalitným tovarom a produktami … a teraz všetky peniaze, čo sme ušetrili, budeme investovať do záchrany zdravia a planéty.
Slovenské ženy 40+…
Slovenky podľa mňa určite majú vkus. Chcú sa obliekať a ak môžu, tak aj chcú investovať do módy. Samozrejme, trochu vidím aj dve extrémne „hnutia“. Na jednej strane akýsi minimalizmus, teda móda, ktorá je jednoduchá a opakovateľná. A na strane druhej, zase vplyv gýču, ktorý sa za posledné obdobie opäť dostáva do popredia. To ma trochu mrzí, lebo väčšina gýču je spojená aj so syntetikou alebo s plastom. Často ma prekvapia mamičky, ktoré sú zástankyne eko životného štýlu a ich deti sú oblečené v čínskych plastových sukničkách.
Ženský imidž podľa módnych časopisov…
Ide o ilúziu a prekvapuje ma koľko ľudí stále verí, že ženy na obálkach časopisov naozaj tak vyzerajú. Našťastie modelky na Slovensku sú vysokoškoláčky, ktoré sú vzdelané a sú to normálne baby. My sme od začiatku mojej tvorby podporovali niekdajšiu Ligu proti anorexii a moje modely pripravujem v čísle 38. Dokonca sa mi stáva, že sú modelkám veľké. Ilúzia krásy vytváraná na sociálnych sieťach nie je zdravá. Dobre vyzerať a byť upravený je oveľa viac, ako si pokaziť celý život honbou za ilúziou, ktorá vôbec nie je reálna.
Komu je tvorba určená…
Máme zrelšiu klientelu, ale páči sa aj úplne mladým dievčatám. Samozrejme to ide ruka v ruke s ekonomickými možnosťami. Ja sa snažím, aby bola moja tvorba prijateľná pre čo najširšiu vrstvu. Neviem určite osloviť všetkých, ale asi ani nechcem. Veľká časť mojej tvorby je klasická, ale vidieť v nej nadštandardy. Napríklad množstvo materiálu. Do určitej miery budujeme, ako rodinná značka, aj zahraničnú klientelu. Kedysi sme dokonca sami prevádzkovali butiky, takže to bolo prirodzenou súčasťou. Klientky som vlastne ani nepoznal, prišli z ulice. Neskôr sme sa rozhodli, že budeme predávať formou partnerských butikov a v poslednom čase aj formou ateliérového predaja. Mojím cieľom je zvýšiť výrobu jednotlivých kúskov, aby sme vedeli optimalizovať cenu a rozšíriť klientelu. Samozrejme, v súlade s princípmi slow fashion, určite nie masovo na Ďalekom Východe.
Sen…
Ja si plním svoje sny. Určite je dôležité, aby to fungovalo aj ekonomicky. Musím ale priznať, že by pre mňa bolo zaujímavé navrhovať zložitejšie komplexnejšie veci, ktoré by boli ešte vždy cenovo prístupné. Rád by som určite zjednodušil systém predaja, či už prostredníctvom agentov alebo podobne, aby som sa mohol plne venovať tvorbe.
Výzvy spolupráce s rodinou…
Na začiatku to bolo neskutočne náročné. Ja jediný som presne vedel, čo chcem. Mal som víziu. Museli sme si absolútne vyšpecifikovať zodpovednosti. Presne rozvrhnúť kto, čo robí. Našli sme systém a zadelili sme si to veľmi čisto a priamo. Niekedy nastali situácie, keď sme sa nevedeli zhodnúť, ale postupom času sme sa naučili si to vydiskutovať a vzájomne sa presvedčiť a vypočuť si názor toho druhého. Ale už je to skôr faktická debata, nie je to plné emócií ako na začiatku. Vždy musíme vyhodnotiť, aký dopad rozhodnutie bude mať, ale niekedy dáme aj na šiesty zmysel a veríme intuícii. Víkendy máme voľno a pri nedeľnom obede sa už naozaj snažíme vôbec o firme nehovoriť. To sa dosť zmenilo, lebo zo začiatku sme pracovali dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni.
Disciplína verzus prokrastinácia…
Som zodpovedný, takže robím veci v predstihu a mám ich naplánované a pripravené. Samozrejme, že sú momenty, keď to nejde, ale vďaka plánovaniu sa mi darí zvládať aj návaly kreativity a vždy ešte stihnúť všetko načas dokončiť. Ak by som sa nepripravoval, tak by sa mohlo stať, že všetko nestihnem a to by bola škoda. Takže určite som disciplinovaný. Ale zodpovedný som vlastne bol vždy. Podľa mňa talent je len dvadsať percent úspechu. Ostatné je tvrdá práca.
Kolekcia 2020…
Určite už mám predstavu. Keďže som zástancom slow fashion, tak je pre mňa dôležité, aby sa kolekcie dopĺňali, kombinovali a do určitej miery prelínali. Čiže už počas vzniku jednej kolekcie sa pripravujem na tú ďalšiu. Je to vlastne taký kontinuálny proces.
Relax…
Jeden z dôvodov prečo pripravujem len jednu prehliadku ročneJ. Uvediem naraz celoročnú kolekciu a mám dosť času na to, aby som sa pripravil, vykryl celý rok a zároveň mal čas aj oddychovať. Dôležité je nemať výčitky, keď človek oddychuje. Ale verím, že ak si dám jeden deň voľna, tak tie ostatné štyri dni sú oveľa produktívnejšie.
Základ ženského šatníka…
Som zástancom čierneho kostýmu. Ideálne nohavice, sukňa a sako. Je to komplet, ktorý sa dá použiť na každú príležitosť. Na pohovor, do divadla alebo sako s tričkom a teniskami. A odporúčam, aby si ho žena kúpila naraz, lebo čiernu nikdy nedoladíte a čistiť ho treba tiež naraz, aby si zachoval rovnakú farbu.
Ďakujeme za rozhovor!
Pripravila: Katarína Mayer
Foto: Thomas Lerch
Mohlo by vás zaujímať…
