Richard v Dubaji len varil s Geissenovcami. Zobral aj dcéru, ako správny tatko. Užíva si života, baví sa.

Dnes začínam písať týždenný prehľad trošku váhavo.

Správy som nevidela už asi tri mesiace a je mi nejak ľahšie na duši. Takže radšej vždy „ňúram“ internety. No dnes je vonku tak krásne, slnečno a z tých internetov na mňa skáču také hrôzostrašné nadpisy článkov, že, ako sa u nás hovorí, nie je do čoho pichnúť. Aj by som sa chytila nejakej vtipnej témy tohto týždňa, no jediné, čo ma ozaj zabáva, je pán Sulík a jeho Dubajské výstrelky.

Dobrá divadelná hra by z toho podľa mňa bola. No vrátim sa k Richardovi neskôr.

Teraz také intro romantické: je nedeľa.

Novembrové slnko krásne svieti, teda aspoň tu u nás v Topoľčiankach. Vonku to hrá všetkými farbami, v diaľke z okna vidím zelenkavú kupolu zámku a popíjam dobrú kávičku od môjho dobrého muža. To je idylka. Tak hodím tie desivé správy za hlavu. To, koľko nám zase pribudlo nakazených, nezaočkovaných a zaočkovaných, že lekári chcú dať výpoveď – ani sa im nedivím, že policajti sa bijú v obchodoch – a nie, nie je to kvôli super zľave cez XXL týždeň, v Nemecku lietajú ruskí agenti z okien, Čína ide kopať uhlie, najväčšie zdražovanie potravín za posledné hádam tisícročie…

No vyhliadky nič moc. Dokonca som si nevšimla ani žiadne vianočné reklamy v telke, keďže ju nepozeráme, a to je veľmi čudné. Vždy som sa rozčuľovala nad tým, že tie vianočné reklamy púšťajú už hádam od augusta, a teraz sa nemám nad čím rozčuľovať. Tak, aby ste sa ani vy nerozčuľovali, idem hodiť nejaké fakt čudné správy, ktoré nás odnesú do iného sveta a nebudeme musieť stále riešiť tieto naše pandemické katastrofy. Aspoň nie dnes.

Začíname, držte si klobúky!

Vedci prišli na to, že vo vesmíre sa ukrýva šialené množstvo informácií a vesmír funguje ako obrovský počítač.

Vraj uvažujú nad tým, že „informácia“ by mohla byť piatym skupenstvom. Áno máme už štyri skupenstvá – plynné, pevné, kvapalné a plazmu. Dlho som už asi zo školy preč, o tej plazme som nevedela, aké prekvapivé. Alebo som možno na plazmu chýbala, neviem. Tak si predstavte, že sa im podarilo zistiť, a teraz pozor: každá častica v pozorovateľnom vesmíre obsahuje 1.509 bitov informácie,  teda v celom pozorovateľnom vesmíre sa ukrýva približne 6 x 1080 bitov informácie. Viete koľko je to informácií? Ani ja nie!

Ale predstavujem si to, že jeden taký bit je ako jedna tradičná slovenská dedina s tradičnými slovenskými babkami, čo pozorujú z okna alebo sedia na priedomí a všetko vidia. To sú nositeľky informácií. Takže je to 6x 1080 slovenských dedín so vševediacimi babkami. To je riadna informačná sieť. Isto vedia niečo aj o „mimozemšťaloch“ – ako ich ja rada volám. Možno ich aj doma v komore ukrývajú, a posielajú potom tie informácia do vesmíru, aby tam mali vedci čo nájsť. Takto odpútavajú pozornosť od svojich sietí. To je ale krásna konšpirácia.

Chcela som sa vrátiť ešte k tomu Richardovi…

Ale keď tak nad tým uvažujem, tak si vravím to naše dedinské, naučené od Dendušky z Drozdova: „Počo?“ (rozumej Načo?). Veď on len v Dubaji varil s Geissenovcami, zobral aj dcéru, ako správny tatko, no užíva si života, baví sa. A keď to chceme zobrať pozitívne, tak nám ukazuje, že to nie je také zlé. Že sa nemusíme tak obávať pandémie, rúškovať sa, nevychádzať z domu, môžeme sa baviť a keď niečo pokašleme, tak si proste povieme „šit hepens“ – slušný a voľný preklad neviem nájsť, tak skúsim takto „hovníčka sa stávajú“. Alebo k tomuto asi krajšie zapasuje, aj somár má 4 nohy a potkne sa.

Tuším to bolo pôvodne o koňovi, ale situácia si vyžaduje drobné úpravy.

Zacestujeme ešte trošku, ale už bez Richarda.

Na Novom Zélande manželia vykopali na záhrade gigantický zemiak.

Záhadou je, že bol na mieste, kde zemiaky nesadili. Zemiak vážil skoro 8kg. Videla som fotku. Vyzerá ako zemiak z vesmíru. Asi by som z neho fučku nerobila, a tak sa rozhodli aj manželia. Predpokladám, že majú korene na Slovensku, lebo presne vedeli, čo so zemiakom urobiť. Z rekordne veľkej grule vypália na svojej domácej pálenici vodku. No tomu hovorím, dobre využitá úroda. Trošku ma zaráža, že na Novom Zélande môžu mať domácu pálenicu, už som začala gúgliť „lacné domy na predaj – Nový Zéland“.

No radšej zostaneme v Topoľčiankach, keď pozriete aké hydy všelijaké desivé tam majú, tak budem sedieť v tej našej dedine s hydmi, ktoré už poznám.

A na záver informácia, ktorá vám rozmláti mozog.

Vo Francúzsku lekári našli veľmi zaujímavého človeka. Vo svojich 44 rokoch išiel k lekárovi s boľavou nohou, a ten zistil, že milému Francúzovi chýba 90% mozgu. Toto ma naozaj rozosmialo. Tak idete  k doktorovi, nech vám predpíše dáky veralgel, či ako sa to volá, alebo konopnú masť, a on vám povie: „prepáčte pane, ale vy nemáte mozog“ – „Akože nemám? A kam som ho dal?“ … Veľmi ma to pobavilo. Pán normálne fungoval, pracoval ako úradník, mal manželku a dve deti.

Proste 90% nás takto žije, možno ani nevieme, že vlastne mozog tiež nemáme. V detstve prekonal hydrocefalus a mozog sa mu za tie roky proste zmenšil a zostalo mu len 10%. Zostala mu prázdna hlava zaliata tekutinou. Ktovie, či to žblnkalo, keď pobehol alebo poskočil. Isto teraz polovica z vás trasie hlavou, či tam niečo náhodou nezažblnká.Už to vidím, trasie celá rodina. Viete, čo to pre nás, „inteligentné bytosti“ znamená? No nám predsa stačí na tento náš bežný život 10% mozgu – to veľa vysvetľuje – a keď bude najhoršie a tie ceny potravín budú ozaj šialené, tak si ten zvyšok mozgu môžeme spraviť s vajíčkom na chlebík a zjesť.

Možno nebudeme toľko premýšľať a trápiť sa, budeme mať plné bruchá, prázdne hlavy a veselší život.

Tak nezabudnite, kým ten mozog ešte máte, kúpte si vajíčka, nech je ho s čím zjesť.

Vaša Eva Czermak

P.S : Ak ste sa dobre zabavili, neokúňajte sa. Pošlite tento text vašim priateľom. Skrátka, zdieľajte…