Robert Kiosaki: Najlepšie investície sú konzervy s tuniakom a fazuľa. Zlato ani bitcoin sa nedajú zjesť.

Robert Kiosaki: Najlepšie investície sú konzervy s tuniakom a fazuľa. Zlato ani bitcoin sa nedajú zjesť.

Podľa prieskumov sa ľudia na Slovensku viacej obávajú, že im bude zima, než že by hladovali. Vyplýva to z porovnania záujmu o správy a informácie o možných výpadkoch v energiách na strane jednej, a záujmu o správy z nedostatku potravín či o ich drastickom zdražovaní. Je to zaujímavé, pretože zima sa zvládnuť dá, ale bez jedla to nejde. To potvrdzuje svojim vyhlásením aj Robert Kiosaki: Najlepšie investície sú konzervy s tuniakom a fazuľa.

Bez jedla človek z „civilizovanej krajiny“, zvyknutý na prístup k potravinám 24/7, vydrží iba niekoľko dní. Aj keď sa hovorí, že vydržať by mal 42 dní…

Kiosaki a jeho odporúčanie…

O situácii v oblasti stavu zemegule, a nadväzujúc na oblasť investovania, si myslí svoje aj Robert Kiosaki, autor knižných bestsellerov, ktorý na Twitteri oznámil aj toto:

Najlepšia INVESTÍCIA: Konzervy s tuniakom. Inflácia sa chystá vzlietnuť. Najlepšie investície sú konzervy s tuniakom a pečené fazule. Zlato, striebro ani bitcoin sa nedajú zjesť. Môžete jesť konzervy tuniaka a pečené fazule. Najdôležitejšie sú potraviny. Ďalší problém je hlad. Investujte do riešenia. Dávajte si pozor.

Čo je dobré urobiť?

Veľa ľudí si neuvedomuje, že na svojej sebestačnosti môže začať pracovať už túto jeseň. Jeseň je totiž obdobie, kedy sa plánuje úroda na budúci rok. Na túto tému som robila rozhovor s Hankou Sekulovou. Pozrelo si ho už 11 000 ľudí. Keď to však porovnávam s rozhovorom na tému o energiách, informácia z úvodu tohto článku mi presne sedí. Počet vzhliadnutí rozhovoru o energetickej hrozbe je 9x vyšší, ako počet vzhliadnutí na tému zmeny myslenia v oblasti akejsi základnej potravinovej sebestačnosti. Jedlých miestach…

V rozhovore sme pritom uvádzali aj možnosti pre ľudí z miest.

Sme leniví? Zleniveli sme?

Rozmýšľam, že čím to je. Áno, aj ja si spomínam na práce na pozemku za mladi. Nenávidela som to. A nie, nepreháňam. Môj postoj k pestovaniu bol naozaj na úrovni nenávisti. Nemohla som sa dočkať, kedy toto utrpenie skončí a dala som si zásadu NIKDY sa nedotknúť zeme. Keď som ale zistila, čo všetko je možné bez námahy dopestovať, zmenila som svoj postoj. Naozaj sa dá naštudovať veľa a aj dopestovať veľa, a nemusíte sa narobiť ako mulica.

Jasné, že nie sme plne sebestační, ale naša záhrada má 150 m² a pestujeme nasledovné:

• uhorky
• rajčiny
• papriku
• cukinu
• batáty
• tekvicu
• cibuľku
• ríbezle
• jahody

A najnovšie chováme 4 sliepky…

Zeleninu v lete kupujeme iba vtedy, ak ideme robiť tzv. veľké zeleninové jedlo typu lečo. Inak si naozaj vystačíme. Nie sme teda 100 % sebestační, ale ani plne závislí. A to máme záhradu pri dome v meste. Teda malú záhradu…

Nemám rada, ak ľudia chodia vystrašení

Ani účelom tohto článku nie je strašiť. Ale… Je lepšie začať skúšať a učiť sa v malom a pripraviť sa, že chvíľu možno budeme žiť inak. A keď sa tak nestane, aspoň sa naučíme niečo nové.

Kiosakiho sledujem dlhé roky. Ešte nikdy nepovedal, že by investoval do fazule či tuniaka. Znie to ako naozaj zlá predzvesť.

Preto odporúčam…

Keď neviete nájsť motiváciu, pozrite si náš rozhovor s Hankou. Ešte je čas na zmenu. Aj keď Hanka hovorí, že už je 5 minút po dvanástej. Trávniky a tujky nás neuživia a, navyše, spotrebujú až nemiestne množstvo vody a vedú krajinu k suchu a deficitu… Skúsme to radšej inak…

Celý rozhovor nájdete tu:

Pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková