S editorkou Gudrun o knihe Ráchel Noa – Havran v kávomate

Nedávno sme predstavili Gudrun – speváčku, modelku, fotografku a v jej charakteristike ma zaujalo, že sa tiež ako editorka podieľala na vydaní zaujímavého knižného debutu. Ide o básnickú zbierku @Ráchel Noa – Havran v kávomate. Nahliadla som do e-shopu Martinusu a ostala som prekvapená, koľko pozitívnych recenzií už debut má a aké sú rôznorodé. Od bežných čitateľských až po odborné. Preto som o vzniku tejto knihy, autorke a jej diele, položila Gudrun nasledujúce otázky. Verím, že Vás tento príbeh, ako z románu zaujme…

 Autorka sa skrýva pod pseudonymom Ráchel Noa. Ako tento pseudonym vznikol a čo pre autorku znamená?

V prvom rade by som upriamila pozornosť na to, prečo kniha básní vychádza na žiadosť autorky pod pseudonymom a prečo je vydavateľ PARS ARTEM viazaný mlčanlivosťou o reálnych osobných dátach poetky, čo môže pôsobiť na liberálne založeného čitateľa 21. storočia značne archaicky. Ale dôvody, prečo musí ostať jedinec oddelený od svojho diela prostredníctvom pseudonymu pretrvávajú a zrejme na bigotnom Slovensku vždy budú (mám to rovnako, preto tomu tak dobre rozumiem). V tomto prípade ide aj o špecifickú záležitosť, keď autorka spája vo svojom diele okrem poetických obrazov a metafor z bežného života prvky spirituality, či náboženských tém kresťanov a židov. Aj toto robí jej poéziu jedinečnou, ale na druhej strane naráža vo svojej reálnej existencii na extrémne podráždené reakcie istej časti spektra veriacich v oboch spoločenstvách. Pseudonym sa skladá z jej druhého krstného mena a Noa je priezvisko po babičke. Takže je to taký polovičný pseudonym J.

 

Chápem, že nám o autorke nemôžeš teda veľa povedať, ale skús nám ju aspoň trochu priblížiť.

Je zaujímavé, že jej debut vychádza pomerne neskoro a to v čase keď má 48 rokov. O dôvodoch toho dlhého čakania pohovorím trochu neskôr. Má rodinu, deti a žije na vidieku. Preto je nútená svoju tvorbu ukrývať za pseudonym. Aj toto je Slovensko! Disponuje viacerými talentami, ale jej život výrazne poznačila diagnóza – rakovina a aj ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré ju na dlhé obdobia uväznili na nemocničné lôžko, z ktorého písala, či píše svoje básne priamo na Facebook, keďže nič iné na záznam nemá k dispozícii. Preto je jej poetika taká autentická. Ona píše na prvú dobrú, žiadne vyumelkované texty, ktoré by donekonečna upravovala do „dokonalosti“.

Kde si sa prvýkrát stretla s jej poéziou? Čím Ťa jej tvorba najviac oslovila?

Doba je rýchla a ako hudobníčka, používam často na komunikáciu, či rýchle inšpirácie sociálnu sieť Facebook. Zaujímajú ma hlavne autorské texty a umelecké fotografie. Preto mám v svojich priateľoch množstvo umelecky aktívnych osobností. A práve na profile priateľa, básnika Miroslava Davida, som narazila zhruba pred troma rokmi na jej báseň prvýkrát. Ihneď ma upútala svojou naliehavosťou, majstrovskou hrou s metaforami a záverečným prekvapujúcim vypointovaním. A tak som začala sledovať jeho profil sústredenejšie a zistila som, že túto poetku má obzvlášť rád. Po viacerých básňach som sa prihlásila do jej uzavretého profilu, aby som si mohla prečítať viac z jej tvorby. Môj predpoklad, že ide o niečo výnimočné a synchronizované s mojím vnímaním, sa  tak potvrdil naplno.

SEPTEMBROVÉ RÁNO NA DEDINE

Tak sme tu len my
záhrada
a ja
v jesennej neoblomnej dôvere

nie je to prvý raz
psy brešú

a ráno spriada kúdele včerajších podvečerov
z vanilkových pavučín po jablkovom koláči

dedinskej uličke utekajú očká
šmatlavým krokom ku sporáku…
Už som si zvykla

Ráchel Noa

starenky prisolia svoj celibát
nejakým septembrovým korením…

Veď kto to kedy videl
aby taká žena-tým myslia mňa
každé ráno v záhrade bez plota
pila kávu
a potom roztiahla krídla s hebkým perím
a neverila v jediné prikázanie
rakoviny…

Dočítala som sa, že si napísala aj Predslov k  Havranovi v kávomate, v ktorom hneď v úvode naznačuješ tŕnistú cestu k vydaniu knihy. Môžeš nám prezradiť viac ?

Áno, v úvode som naznačila, že cesta k tejto knihe je zdĺhavá, aj tŕnistá a to z rôznych dôvodov. Spolu s autorkou a vydavateľom sme si povedali, že sa nepríjemnej minulosti, ktorá dlhodobo blokovala vydanie tejto knihy poézie, nebudeme detailne venovať, lebo ide o veľmi temnú históriu a nechceme tým zaťažovať, či prekrývať dielo samotné. Aj to je ďalší dôvod, prečo vyšla kniha pod pseudonymom. Chceme za touto kapitolou a ľuďmi v nej negatívne pôsobiacich, urobiť pomyselnú deliacu čiaru. Ale môžem označiť dva bežné dôvody – prvý je veľmi všeobecný a prozaický, vydať knihu poézie je dnes naozaj veľmi zložitá vec pre každého debutanta. Ak ťa nezaradí vydavateľ na svoj zoznam autorov a nedostaneš grant z FPU, šance začínajú byť už len na úrovni „samovydania“ (čo je tiež cesta, len na to musíš mať vlastné, a to nemalé prostriedky). Aj pre toto vzniklo vydavateľstvo PARS ARTEM – združenie autorov publikujúcich na internete, aby to najlepšie z tvorby na sieti prešlo do knižnej podoby. Druhý špecifický a osobný dôvod bol ten, že pred rokmi narazila autorka na „zavedeného“ spisovateľa, ktorý jej ponúkol možnosti spoločnej tvorby na knihe poviedok a tiež aj vydanie jej vlastnej knihy básní. Po dlhšej dobe začalo byť jasné, že z tohto nič nebude.  Z veľkých vízií tohoto obdobia ostala len horkosť v hrdle a veľké sklamanie z dotyčného človeka… Preto, keď som ju pred troma rokmi oslovila, že môžeme skúsiť podniknúť niečo v oblasti vydania výberu z jej rozsiahleho diela, bola v značne apatickom štádiu a snahu o vydanie jej diela nepovažovala vôbec za reálnu. Obávala sa len ďalšieho sklamania. Ja som detailné dôvody jej odmietania spolupráce nepoznala a začala som sa hlbšie zaujímať, čo za tým odmietaním je. A tam som postupne narazila na ťaživú minulosť…k téme sa vyjadrilo veľa ľudí, ktorí boli v tom čase súčasťou príbehu. Takže som získala plastický, a pomerne objektívny pohľad na vec. Možno raz príde okamih, keď sa bude dať o tejto skutočnosti hovoriť aj otvorenejšie, ale rešpektujem želanie autorky nechať zatiaľ veci len v tejto úrovni. Trvalo mi skoro rok, kým skutočne uverila, že by jej mohla vyjsť kniha. Prelomilo sa to až po jej zaradení do edičného plánu PARS ARTEM a keď kniha dostala grant od odbornej komisie z Fondu pre podporu umenia v kategórii Pôvodná slovenská tvorba, čo bolo veľkým povzbudením.

Kedy začala tvoriť a čo ju k tomu viedlo? Môžeš nám prezradiť niečo viac o jej literárnych úspechoch?

V mladosti sa venovala maľovaniu, neskôr aj reštaurátorskej činnosti. Písať začala tiež už v mladosti, čo sa z tohto obdobia dochovalo v jej archíve neviem, či to bola próza, alebo básne…Ja som čítala jej poéziu, ktorá je staršia a začala ju postupne publikovať na svojom profile na Facebooku od roku 2011. Už prvé básne ju prezentujú ako vyzretú autorku, nie ako neistú experimentujúcu debutantku. Následne už len pribúdala nová tvorba inšpirovaná jej každodennosťou, ktorej vie dať punc poézie bez akéhokoľvek násilia a umelosti…Dôvody svojho písania mi neprezradila, ale predpokladám, že je to obraz jej vnútorného sveta bez hraníc…pravý opak sveta, v ktorom žije, ktorý ju tak okliešťuje a determinuje jej fyzické bytie.. je to jej forma virtuálnej reality. Myslím, že veľmi dobre vyjadruje vzťah ku knihám a písaniu jej vlastná úvaha: „ Keby nebolo niektorých kníh, svet by bol pre mňa ako krutý gulag na doživotie s dôsledným arogantným narcistickým dozorcom, vždy pripraveným udrieť… Keby nebolo niektorých kníh, bola by som ďaleko, tak ďaleko od seba samej…“ Jej literárnym úspechom je práve táto kniha. Že po toľkých rokoch tvorby a hlavne životných peripetií a sklamaní vychádza Havran v kávomate a v krásnom, výpravnom prevedení.

Ako hovoríš, zaujalo ma, ako kniha pôsobí. Vyzerá ako výtvarný šperk. Pútavá  prebalová obálka, kvalitný papier, nádherné grafiky kongeniálne umiestnené do textu. Povedz nám niečo viac o tejto stránke knihy a kto sa na tom podielal.

Ako hovoríš, málokedy vychádza debutová kniha v takomto výpravnom prevedení. Ale keďže nikto z nás netuší, kedy a či vyjde ďalšia (ja pevne verím, že časom áno) tak sme sa rozhodli s vydavateľom, že by to malo byť niečo naozaj na úrovni. A veľkou výhodou bolo, že  jej dlhoročným priaznivcom je aj významný český surreálny maliar a básnik (!) Ladislav Maria Wagner. Jeho rozsiahle dielo visí v galériách po celom svete od Prahy až po New York  a je predmetom zaujímavých dražieb zo súkromných zbierok zberateľov. Preto, keď som ho oslovila, či príjme možnosť so mnou spolupracovať na zrode knihy, nečakala som pozitívnu odpoveď. Ale skutočne veľkí umelci vždy prekvapia! A tak prišlo obratom, že veľmi rád sa ujme celej výtvarnej stránky knihy, hlavne aj preto, že má jej tvorbu načítanú, a že to bude od neho pocta jej tvorby! Takže som získala pre knihu neskutočný  výtvarný klenot. Keby mal vydavateľ zaplatiť trhovú cenu za grafickú časť, neviem, či by nám stačil na to n-násobný grant, nie to, čo nám z fondu uvoľnili J. Toto je tiež dôkazom toho, že najlepšie veci vznikajú zo srdca…

Na záver nám povedz niečo o Tvojej práci na knihe – ako editorky, aj propagátorky knihy a čo zaujímavého táto práca v Tebe podnietila…

Ako som už uviedla, ide o  plodnú autorku a knihu som zostavila ako výber zo 400 básní (jej tvorba je ale ešte rozsiahlejšia). Pre knihu som musela najprv vytvoriť základný myšlienkový koncept. Dobrý koncept môže dielo ešte dotvoriť, alebo naopak aj poškodiť. Úloha editora a zostavovateľa diela je tak veľmi dôležitá, hlavne vtedy, keď sa autor sám vôbec nepodieľa  na výslednom koncepte knihy, čo bol práve tento prípad. Do knihy som vybrala 99 básní, a tie rozdelila do troch tematických kapitol –  S dýkou v osude, Havran v kávomate a Nebom nehýb. Do každej z kapitol som vybrala po 33 básní. Viac o knihe prezrádzať nechcem, aby som nenarušila to tajomstvo pre čitateľa. Môžem len povedať, že knihu odporúčam čítať pomaly a vychutnávať si tak jednotlivé básne. Verím, že si vnímavý čitateľ nájde svoje obľúbené básne, ku ktorým sa potom bude vracať…Mám to tak ja a ako vidím, aj ďalší čitatelia….Vzhľadom k zdravotnému stavu sa autorka nemôže zúčastňovať autorských čítaní, ale keď mi to čas umožňuje, zúčastňujem ich sa ja, ako editorka a snažím sa knihu predstaviť budúcim čitateľom. Najbližšie to bude 11.5.2019 v Banskej Štiavnici, kde budem čítať spolu s významnou pražskou esejistkou Evou Turnovou a večer obe zahráme so svojimi kapelami. Knihe som založila na facebooku stránku a ako editorku, ktorá dostala úplne voľnú ruku na zostavenie knihy a sčasti som aj niektoré drobnosti (chýbajúce názvy básní)  dotvorila, ma celý tento príbeh nesmierne zaujíma a sama som zvedavá na jeho ďalší vývoj… Ako som napísala v mojej vôbec prvej básni, ktorú som jej po dotvorení knihy venovala…“Ona je moja Frida Kahlo“….

 

HAVRAN  V KÁVOMATE

Rozplyniem sa v čase
na spomienku
raz ráno ťa celkom prebolím…
Urobíš si kávu
zapáliš si
vyfúkneš ma
ľahšie ako dym…

Raz sa ma vzdáš…
Veď načo dym v srdci ?
Načo prízrak
lásky v podstreší?
Vyjdeš z brány
Žena rusovlasá
mladosťou ťa
rýchlo uteší…

Rozplyniem sa
Stratím medzi hrobmi…
Ty sa budeš
láska
znova smiať…
Ostane len
zopár veršov drobných
po mne havran
pod ním kávomat….

 

 

Za rozhovor ďakujeme: Gudrun Flower

Pripravila: Martina Valachová