Djokovičovi fandím, je to veľký sympaťák, ale mal by porozmýšľať nad výmenou členov tímu

Kdesi mi udrelo do očí, že sa začínajú verejne pretriasať hádam všetci frajeri slovenskej prezidentky!

Tento týždeň sa niesol v znamení vítania Nového roku 2022. Mnohí sa s radosťou pustili do svojich novoročných predsavzatí, prípadne začali riešiť depky a nenaplnené očakávania, ktoré častokrát nastupujú s príchodom nového roku. Rôzne veci sa diali aj na našej rodnej hrude, nie všetky boli dobré, no tých zlých sú plné noviny a internety, takže tým sa ja radšej venovať nebudem.

Čo potešilo na začiatku tohto roka vás?

Mňa teda mnoho vecí, aj keď nie všetky sa dajú zverejniť. Ale napríklad to, že moja skvelá maminka oslávila v tomto týždni jubilejnú dekádu a je stále zdravá a krásna, ako vždy, to sa zverejniť dá, a teším sa na slávnostný nedeľný obed u nej. Obedy u maminy sú vždy skvelé, nič nemusím robiť, len jesť, piť a tešiť sa z rodiny, to je skvelý štart do nového roka.

Nie tak pozitívny štart do nového roka mal tenista Novak Djokovič

Tenistu nechcú pustiť do Austrálie, lebo nie je zaočkovaný a momentálne trávi prípravu na veľký turnaj v karanténnom zariadení v Melbourne. Výnimku z očkovania vraj získal na základe pozitívneho testu zo 16. decembra, no podľa dostupných fotografií hneď na druhý deň odovzdával ceny športujúcej mládeži. Hm, to vyzerá ako tie naše navigácie, čo vás zavedú na stred poľa, a tam vám len sucho povie: „Prepočítavam, prepočítavam…“ tiež mi to nejak nevychádza. Djokovičovi fandím, je to veľký sympaťák, ale mal by porozmýšľať nad výmenou členov tímu, nejakých, čo lepšie počítajú, treba doplniť.

Možno takých vysokoškolákov, napríklad z Univerzity politických vied vo francúzskom meste Lille

Tí študujú magisterský kurz s názvom BMV, skratka pre „boire (piť), manger (jesť), vivre (žiť)“. Škola sľubuje, že sa tu naučíte všetko o tvrdom alkohole, víne, dobrom jedle a dokonca aj spokojnom živote. Študenti sa zúčastňujú na rôznych konferenciách, učia sa nové technológie a dokonca kurz aj zahŕňa boj proti sexizmu v kuchyni. Reagujú tým na množstvo sťažností zamestnancov na zneužívanie zo strany šéfkuchárov. Keď si predstavím tie naše závodné kuchyne, v jednej takej celý život robili aj moje obidve staré mamy, tak neviem, či by vtedy bolo treba ten sexizmus riešiť.

Hlavná kuchárka bývala väčšinou žena v rokoch, vzhľadom podobná nadýchanej dukátovej buchtičke a z kuchyne išiel vždy smiech. Tiež v šatni bývala špeciálna zázračná skrinka s koňakom „kábečkom“ a bonboniérou Tatiana, lebo v tej dobe, tuším, žiadne iné úplatky/všimné neexistovalo. To boli časy. Vtedy sa študovalo za inžinierov, doktorov a maximálne tak umelcov, kde to takéto výstrelky, že učiť sa žiť, jesť a piť.

No doba postúpila a evidentne nám to treba. Lebo hlceme vo fastfúdoch – ideálne v aute, aby sme ušetrili čas, pijeme miešané drinky s dáždnikom, z ktorých nás hlava bolí a žiť nejak zabúdame. Čas uteká a ani sa nenazdáme a naše vo Francúzsku študované deti, ktoré si život budú vedieť užívať, nás šupnú do domova dôchodcov. Brrrr, zlá vízia na začiatok roka.

Ale ak sa tomu chcete vyhnúť a predĺžiť si život, tak americká psychologička z Harvardu, Ellen Langerová, prichádza s nevídaným výskumom.

Ellen vybrala vzorku niekoľkých mužov vo veku od 70 do 80 rokov. Pozvala ich do kláštora, ktorý bol prerobený na štýl 50. rokov. Požiadala ich, aby žili rovnako ako v roku 1959. Páni sa tak aj správali, každý deň mali sedenia, kde hovorili o svojich životoch z tejto doby a, predstavte si! Na konci experimentu došlo k zlepšeniam fyzickej sily, manuálnych zručností, chôdze, držania tela, vnímania, pamäti, citlivosti na chuť, sluchu aj zraku.

Až 63 % z nich malo na konci experimentu lepšie výsledky inteligenčných testov, ako na začiatku, píše The Guardian. Ďalšie výskumy potvrdili, že najviac na starobu vplýva samota, pocit opustenosti a zbytočnosti. Dobrý vplyv má šport a tanec. Takže odporúčam nájsť si partnera a chodiť s ním tancovať (pre pokročilých kľudne aj športovať), nech ste dlho zdraví.

Neviem, či ste si to všimli, no mne kdesi udrelo do očí, že sa začínajú verejne pretriasať hádam všetci frajeri slovenskej prezidentky.

Joj, ale som rada, že ja nie som naša prezidentka, niežeby nám zle bolo, to nie, isto by bolo veselšie, ale tie „frajerovské“ pretriasačky, to by bola hotová telenovela. Taká typická slovenská telenovela. Ktovie, či by bola úspešná ako tie turecké. Ja telenovely nesledujem, ale tá súčasná sa nedá nekuknúť aspoň jedným očkom. Hlavný hrdina sa volá Serkan a keď ho moja kamoška zbadá na obrazovke, nohy jej skočia do polohy „V“ ako vitaj!

Základom úspešnej telenovely je, aby turecký fešák slovenské ženy otvoril, tým myslím ich srdcia, samozrejme. Zábavné sú ich telenovelové mená. Napríklad použime tohto aktuálneho fešáka Serkana v ľudovej slovenskej vete. Využijem naše nárečie z Tekovskej Breznice, kde mám moju rozprávkovú starkú:

„A čo robíš teľko na ton hajzly? Deti revú, hladnie sa! – No čo by som robela? Serkan!“

Viete, ako sa hovorí, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

My, na Slovensku, máme niečo cez 60 nárečí. To je naozaj veľa na takú malú krajinku. Tak sa nečudujem, že niekedy si, jednoducho, nerozumieme. Ani s tými politikmi, úradníkmi, no dokonca niekedy ani s vlastnými bratmi, sestrami, rodičmi či partnermi.

Ja niekedy nerozumiem ani sama sebe.

Síce ja som Blíženec a nás žije v mojej hlave viac ako v slovenskej osade.

Namiesto strelených novoročných predsavzatí sa teda radšej pokúsme porozumieť si v tých našich zvláštnych jazykoch.

Stačí mať otvorenú myseľ a srdce, aj bez tureckého fešáka Serkana.

Vaša Eva Czermak

P.S 2: Ak ste sa dobre zabavili, neokúňajte sa. Pošlite tento text vašim priateľom. Skrátka, zdieľajte…

Všetky správy FTIPNÉHO prehľadu za uplynulé obdobie nájdete tu: #právesaNEstalo

Korektúry: Katarína Málková