Čo je v živote dôležité?

Skrachoval som. Prišiel som o všetky peniaze. Prišiel som o mnohých  kamarátov. Zrútil sa mi svet. Otvoril sa mi však svet nový. Vďaka tomuto prežitku som si presvetlil temné zákutia mojej duše a konečne sa zo mňa stáva vedomý tvorca reality.

Ešte nedávno som behal po Európe, pomáhal firmám s ich digitálnym marketingom a prinášal som im nové nápady, ktoré sme potom spolu realizovali. Naša firma mala slušné renomé. Firmy, ktorým sme pomáhali, raketovo rástli. Zrazu prišiel bod zlomu a firma už nie je.

Z mesiaca na mesiac som bol bez príjmu a zadĺžený. Mnoho ľudí ma začalo odsudzovať. Mnohí moji kamaráti, blízki a dokonca aj časť rodiny, sa odo mňa odvrátili.

Počas najťažších 2 mesiacov, kedy som bol v silných depresiách, mi v hlave občas preblesli veľmi — veľmi čierne myšlienky. Začal som pociťovať emócie, ktoré boli dovtedy pre mňa uzamknuté. Táto situácia otvorila Pandorinu skrinku mojich strachov a záťaže, ktorú som som si niesol v nevedomí.

Či už boli títo démoni moji vlastní, rodinné tiene, alebo nejaké kolektívne archetypálne vzorce, nebudem teraz rozoberať (o tom raz napíšem knihu). 🙂 Boli to však pre mňa obrovské lekcie uvedomenia si hodnôt a toho, prečo som tu. Bola to lekcia sprítomnenia sa a vyrovnania si polarity: DUCH+HMOTA.

Mal som pravidelný režim, veľa som cestoval, prednášal, workshopoval a makal na projektoch. Čím sa nám viac darilo a firma rástla, tým som sa stával viac otrokom a bábkou v súťaži zvanej PODNIKANIE. Je to súťaž, kde jednotlivci medzi sebou súťažia za účelom zisku. Tak to popisuje aj ekonómia.

Strácame samých seba

Začal som sa pýtať sám seba : Kto toto divadlo vymyslel? Ako sa to celé začalo a prečo? A prečo sme sa nechali namočiť do tejto súťaže? Deje sa to vedome či nevedome?

Vytriezvenie prišlo niekedy na prelome rokov, keď som v silných depresiách sedel doma a premýšľal, prečo sa mi to stalo. Uvedomil som si, že svet sa rúti do záhuby a ničia ho predovšetkým podnikatelia. Posledných 100 rokov už nevládnu svetu králi či panovníci. I keď niekde formálne áno.

Tomuto svetu panuje systém zvaný ekonómia. Hlavnými postavičkami sú podnikatelia a tí  súťažia medzi sebou. Výsledkom však bude kolaps systému. Verte mi. Už sa blíži. Každý systém raz skolabuje. Ešte ani jeden nevydržal — to je fakt. A keď ma niekto začne presviedčať o opaku, tak sa ho spýtam: “Jazdíš niekedy autom po diaľniciach a vidíš zrúcaniny hradov? Aj oni si mysleli, že sa im nemôže nič stať. Niektorí tu boli dokonca aj pár storočí či tisícročí. Ich systém i tak padol.”

Primárnym spúšťačom toho, že podnikatelia za každú cenu ničia túto zem, sú naše strachy. Strachy, ktoré si nesieme ešte z dôb minulých, kedy sme žili v nebezpečí a v strachu o svoje zdravie, lebo nás mohla napadnúť divoká šelma. My sme však tieto strachy nedokázali spracovať a ukazujú sa tak, že nám aktivujú túžbu po bohatstve. Chceme mať stále viac a viac. Čo keby som o to náhodou prišiel?

Nástrojom ekonómie sú peniaze. My sme len postavičky, ktoré nevedome hrajú hru v tomto systéme. Už teraz existuje vo svete mnoho ostrovčekov pozitívnej deviácie, kde pochopili a zvedomnili si túto hru. Títo ľudia, či skupiny ľudí, už pripravujú pôdu pre Nový svet, ktorý nebude fungovať na základe starého systému. Jeho základom bude svedomie. Starý systém (poznámka: pre väčšinu z nás ten aktuálny) sa nedá transformovať. Je taký skazený a nereformovateľný, že musí celý zmiznúť.

Každé jedno rozhodnutie, ktoré ľudia v budúcnosti urobia, bude vedomé. Budeme sa rozhodovať s — vedomím a preto svedomie. Čo to je vedomie a svedomie, nájdeme v každej mystickej náuke. Je mi veľmi blízke, ako o tejto téme hovorí Dalajláma, Jung, šamanizmus alebo slovanské védy.

Ďalším mojim zvedomneným strachom bol strach z nedostatočnosti. Ten sa so mnou pekne pohral. Uvedomil som si, že hrám túto hru aj preto, aby si ľudia o mne mysleli, aký som v pohode týpek a úspešný. Nosil som masky a bral som si vždy inú, podľa toho, či som šiel ku klientovi do banky, na konferenciu alebo do práce. Bol som veľký herec. Nebol som sám sebou. Stále som nebol spokojný.

Malý a veľký zároveň

Počas náročného obdobia krachu som sa zúčastnil 6 mesačného meditačného výcviku, kde sme si aktivovali svoje svetelné telá. Vďaka týmto technikám sa mi podarilo otvoriť si svoje srdce. Konečne som začal vnímať, prijímať, ale aj rozdávať energiu lásky. Čistú lásku, ktorá nerozdeľuje, či sú ľudia bezdomovci, alkoholici, narkomani či milionári. Všetci sme tu na tomto svete spojení neviditeľnou vesmírnou energiou, a je len na nás, aby sme to začali čím skôr vnímať.

Ak nezačneme, tak nás vesmír jednoducho vypne, zrecykluje a naštartuje novú civilizáciu s vierou, že tá to už dá. Ja som začal od seba a verím, že to dáme aj ako civilizácia. Že sa z — vedomíme, že  spracujeme svoje tiene a svojich démov, že prestaneme nosiť masky. Že sa otvoríme skutočnej láske.

Napriek tomu, že som za posledné mesiace prežil veľmi ťažké obdobie,  zdravie si udržiavam. Nebol som už viac ako 10 rokov u lekára, denne cvičím a meditujem. Posledné mesiace som hlavne spomalil.

Včera som si pozrel po dlhej dobe film Zimný príbeh a trikrát som sa počas filmu rozplakal. Po skončení som v sebe pocítil obrovskú slabosť, taký zvláštny pocit vyprázdnenia a ničoho. Cítil som sa veľmi zraniteľný. Zároveň si však uvedomujem, že keď sa takto otváram, získavam obrovskú moc a silu do svojho vedomia. Projekty, ktoré teraz štartujem, už budú fungovať inak a nebudú ničiť túto zem ani ľudí. Môj cieľ je jasný. Pomáhať budovať svet Nový.

Vedomý. Svedomím.

Práve teraz, keď píšem tento článok, mi moja priateľka poslala správu a chcem sa s vami o ňu podeliť. Dostal som dovolenie ju zverejniť.

Ja premýšľam, ako vyjadriť tie city čo sú vo mne, ale nenachádzam správne slová… môžem Ti za všetko ďakovať aj každý deň, ale moja vďačnosť za to, že si v mojom živote, je tak silná. Tak som s Tebou šťastná, že som si nemyslela, že to môže byť realitou a nie len napísané príbehy, ktorým som kedysi verila, no neskôr zavrhla, ba priam až odsudzovala… no prišiel si Ty a prehádzal si mi kompletne rebríček hodnôt.. Stala sa zo mňa opäť osoba so srdcom, ktoré cíti a dáva lásku… a ja sa cítim naplnená… že život nielenže dáva zmysel, ale oplatí sa ho žiť, ale len v láske. Bez lásky by to nebolo nikdy úplne naplnenie, aspoň teda ja to tak vnímam.. no vieš, srdcová žena ? A ja vidím aj na Tebe, ako sa Ti to srdce otvorilo a ako si vychutnávaš chvíle našej lásky a to je pre mňa to najviac.

Ďakujem, že ste mi venovali svoj čas.

Mám vás všetkých rád.

Peter Bolebruch

[DISPLAY_ULTIMATE_SOCIAL_ICONS]