Slovenský detský rok. Viete, prečo sa na Štefana začína konečne zábava a začali sa robievať Štefanské zábavy?
Podľa knihy Slovenský detský rok od autorky Eleny Slobodovej dnes na Štefana – 26. decembra začína konečne zábava …
V knihe o dávno minulých a niektorých ešte i súčasných ľudových zvykoch vás, milí čitatelia, budú po celý rok sprevádzať štyri postavičky — Filipko, Vševedko, Stonoha a Pripletko. Stanú sa vašimi kamarátmi na celých dvanásť mesiacov — od januára do decembra. Vysvetlia vám, ako to bolo s prvým dňom v roku, prezradia, podľa čoho a prečo mesiace dostali mená január, február, marec a tak ďalej, aj, ako ich celkom inak nazývali naši predkovia. Zistíte, aké zvyky ľudia dodržiavali a že takmer všetko bolo čarovné, dokonca aj začiatok.
Zaklínanie, nadprirodzené bytosti, koledy, hry, tance, veršovanky, rozprávky a mnoho iného.
A čo sa v knihe píše o Štefanovi?
Na Štefana je deň veselší a zábavnejší, ako deň predchádzajúci. Neplatí toľko zákazov, každý, dokonca i žena, môže ísť na návštevu, neprinesie do domu ani smolu, ani nešťastie. Aj s čarovaním je to slabšie. Ale predsa len… Napríklad hocikto môže hocikedy chodiť bosý, čo si na Božie narodenie nemôže dovoliť, dokonca ani pri vstávaní z postele sa nesmie v tento deň bosou nohou dotknúť zeme, lebo v lete by sa mu zapichol tŕň do nohy. No aj tak treba vstávať už zavčasu ráno.
POVIAZANÍ ŠTEFANOVIA
Meniny sa oslavujú všelijako — niekomu stačí, keď mu zavinšujú šťastie, zdravie, iný pripraví pre gratulantov hostinu, zábavu s kamarátmi, iný iné….
…na Horehroní, Spiši a Liptove chodili vinšovníci k oslávencovi rovno s povrieslami alebo povrazmi a naskutku milého Štefana nimi obkrútili a poviazali. Z pút ho vyslobodili, až keď domáci priniesli pohostenie. V niektorých dedinách chodili Štefanov viazať dievčence, a tie okrem toho hádzali do dverí hlinený riad. Na okolí Krupiny a Starej Turej chlapci šibali dievčatá brezovými prútmi. Narezali si ich ešte pred Vianicami, dali do vody, aby vyhnali lístie alebo sa aspoň naliali puky, to preto, aby boli dievčence svieže ako tie ratolesti. Na Myjave a okolí zase chodili mládenci dievčence oblievať.
ORECHOVANIE
Po zázračnej dedine Smrekovici sa uberá, ako inak, tiež zavčasu, sprievod mládencov a do kroku im vyhráva harmonikár. Na čele ide mládenecký richtár, v ruke drží trstinovú palicu, odznak svojej hodnosti, na chrbte má prevesený visák, veľkú plátennú kapsu. Pred každým domom, kde majú dievča, mládenci zastanú a zaspievajú:
„Otvor, milá, bránu, bránu maľovanú, nech si ja nezlámem pierko z tulipánu. Otvor, milá, dvere, čierna strela v tebe, nechže ja uvidím, kto leží pri tebe.“
Viac zvykov a obyčajov si môžete pripomenúť aj vy, ak si zadovážite knihu Slovenský detský rok…
Pripravila: Denisa Lešňovská