Slovenský pacient? Lekári bežne prepisujú výsledky, aby to lepšie vyzeralo. Klame sa tu a využíva sa celý systém. Je to fakt!
Pred pár dňami vyšiel v denníku POSTOJ rozsiahly rozhovor, ktorý v mnohých bodoch šokuje. Lekár, Pavol Žúbor, ktorý sa už dvakrát vrátil na Slovensko, ale potom znova odišiel, si servítku pred ústa nedával. Hovorí priamo a žiaľ z praxe. Kde v tom celom je slovenský pacient?
Než sa začítate do časti tohto rozhovoru, chcem na úvod napísať, že ja lekárom na Slovensku neverím tiež. Často som za to bola ostrakizovaná. Jednoducho neverím miestnej „vede“. Je to aj preto, že sama som si zažila svoje, keď mi chceli bezdôvodne vybrať maternicu. Maternicu mám dodnes, ale traja lekári ma presviedčali, že iná cesta nie je. Kým sa nenašiel JEDEN poctivý…Vtedy som precitla prvýkrát.
Druhýkrát som precitla počas korony, keď sme mali veriť jedinému riešeniu a denne sme videli tie isté tváre a tých istých ministerských poradcov z lekárskeho prostredia. Stačilo si potom pozrieť tabuľky, aby ste videli, koľko peňazí niektorí z nich dostávajú. Upozorňoval na to často aj Juraj Mesík a ďalší. Sklamal ma aj profesor Krčméry, ktorý zo dňa na deň zmenil rétoriku (redaktorke z Trendu hovoril o skorumpovanej farma lobby a že lieky na koronu dávno existujú – potom zrazu bolo už jediné riešenie vakcína – nech je profesorovi zem ľahká…), a keď som ho pozývala na rozhovor, neodpovedal. Mainstreamom pretŕčaným lekárom a vedcom teda neverím takmer nič.
Toľko môj perex a úvod.
A tu je časť rozhovoru s pôrodníkom, onkogynekológom a mamológom s viac ako 20-ročnou praxou Pavlom Žúborom, ktorá ma nesmierne zaujala…
A hovorí drsnou rečou, kde sa dôvera v miestnych lekárov a vedcov asi len tak rýchlo nikomu z tých, čo si to prečítajú, neobnoví….
Na Slovensku nefunguje spravodlivé ohodnotenie zdravotníkov, kvalitné vzdelávanie lekárov ani dobrá organizácia práce.
Namiesto riadneho plánovania sa tu viac riešia pofidérne nákupy prístrojov, jednodňovky a operácie za peniaze do vačku. A sú to najmä tí starí lekári, ktorí najviac korumpujú celý zdravotnícky systém. Niektorým proste nikdy nebude dosť.
Týmto tvrdením ste sa určite dotkli mnohých lekárov, ktorí sú čestní ľudia. Nekrivdíte im a nezovšeobecňujete príliš? Určite nejde o takú masovú záležitosť.
Určite to neplatí na všetkých. Vyjadrujem veľký obdiv tým zdravotníkom, ktorí ešte vládzu v tom systéme pracovať a každý deň za cenu obrovského vypätia síl prídu do svojej práce a urobia to najlepšie pre svojich pacientov. Žiaľ, po 30 rokoch sú zničení fyzicky, mentálne, niektorí i rodinne. Je to obrovská daň, ktorú platia za nefunkčnosť zdravotníctva na Slovensku.
Na slovenských konferenciách lekári bežne prepisujú výsledky, aby to lepšie vyzeralo.
Ale to, že sa tu stále klame a využíva celý systém, je jednoducho fakt. Sebastrednosť, egocentrizmus, nekompetentnosť, svojvôľa a nízka úroveň profesionality, to sú najväčšie neduhy slovenských lekárov, ktoré najviac kazia naše zdravotníctvo. A stačí, keď máte 20 percent takýchto ľudí v ňom, rozbije vám to celý systém.
Mnohí z nich sa považujú za svetových a jedinečných, pritom z nich trčí provinčnosť.
Na základe čoho tak veľmi spochybňujete odbornosť našich lekárskych elít?
Tak na domácich konferenciách sa bežne prepisujú výsledky, aby to, čo robia a „dosahujú“, vyzeralo lepšie. Osobne som to videl u kolegov v nemocniciach, mnohí sa vôbec nehanbia falšovať klinické výsledky alebo vykonať falošné vedecké či farmakologické štúdie.
Dokonca len preto, že farmafirmy lekárovi ponúkli testovanie účinnosti lieku po vybratí maternice, niektorí indikovali jej výber aj u tridsiatničky. Lebo farmafirma im zaplatila 8-tisíc eur za pacientku. A prednostovia pracovísk sa predháňali, kto z nich nazbieral viac takýchto pacientok vo farmaštúdii.
Potom tu máme rôzne ministerské komisie, kde títo „experti“ pôsobia. Tvária sa nezávisle, pritom mnohí aktéri sú v nich sú poprepájaní s farmafirmami a lobistickými centrami.
Až takéto veci sa dejú v slovenskom zdravotníctve?
Áno, celý tento systém je veľmi pokrivený. Ale treba povedať, že medzi zlými lekármi, ktorí vyciciavajú systém, sa nájdu aj mnohí dobrí. Ide najmä o čestné a obetavé lekárky, sestry, sekundárnych lekárov, ktorí nemajú tie súkromné ambulancie, a mladých lekárov do atestácie. Avšak týchto ľudí je v zdravotníctve stále menej, a hoci makajú ako o dušu, systém nezachránia, hoci sú to oni, ktorí ešte ako-tak držia slovenské zdravotníctvo.
Mnohí sa však počas rokov skazia, lebo vidia, ako to funguje, a ak chcú v systéme prežiť, prispôsobia sa mu. Keď skončíte školu, nie ste skazený, skorumpovaný ani lenivý a arogantný. Ale keď vidíte, že váš primár má popri nemocnici aj svoju ambulanciu, ktorá mu dobre zarába, berie úplatky a nič sa nedeje, tak aj vaším snom je robiť to isté a mať sa ako on. A aby ste sa tam dostali, musíte podraziť tých druhých, kolegov, a držať sa tých hore.
Hoci končíte medicínu plný ideálov, systém vás do pár rokov zomelie. Alebo odídete, do súkromia či zahraničia.
Keď sa však na Slovensko nevrátia ľudia ako vy, tak sa mladí lekári nebudú mať od koho učiť a nebude možné zmeniť tento systém. To si uvedomujete?
Ja som sa na Slovensko dvakrát vrátil a pokúsil som sa o zmenu, ktorá však i napriek podpore ministerstva a vedenia nemocnice nebola prijatá. Mám sa opäť vracať, aby som zmenil jedno oddelenie a bojoval opäť proti všetkým? A ostatné pracoviská si pôjdu svoje ako posledných 50 rokov.
Veď rezort zdravotníctva nedokáže urobiť funkčnú reformu siete, zaviesť jednotný elektronický pacientsky systém u poskytovateľov, zaviesť a implementovať štandardy a protokoly, nedokáže nič kontrolovať a vonkoncom korigovať výsledky. Všetci len lejú betón do základov nemocníc a maľujú oddelenia.
Asi musí naše zdravotníctvo skolabovať, aby sa dokázalo znova postaviť na nohy. Zreformovať sa už asi ani nedá. Pretože to musíte robiť neustále nejaké kompromisy všetkým aktérom v systéme.
Celý článok si prečítajte v denníku POSTOJ.
Slovenský pacient? Dôvetok
Keď som sa pred rokmi rozprávala s lekárom, ktorý mi zachránil maternicu, a, ako jediný vedel a poznal iné riešenie, aby ma nebolo treba „vykuchať ma ako kačicu a nasadiť hormonálnu liečbu“, tak som sa ho pýtala, prečo to robí na Slovensku prakticky iba on. Povedal mi, že ide o to, že mladých lekárov, ktorých sa snaží zaučiť, napokon systém zomelie. Každý poľuje na ambulanciu s kartami, kde mu každý mesiac pristane niekoľkotisíc EUR za „duše“. Pýtala som sa na Hippocrata a na prísahu. Len sa usmial. Aj tú operáciu, ktorú mi urobil zdôvodnil: „Ak by som vám vybral maternicu a nasadil lieky, dostal by som trikrát viac. Uznajte, takéto niečo urobí máloktorý lekár. Je to žiaľ tak!“ ( môj článok o materniciach a operáciách nájdete tu – link )
Odvtedy, priatelia, skoro žiadnym lekárom neverím. Je mi to veľmi ľúto. A článok v Postoji len ukázal, že sme na tom ohromne zle.
Ideálne nedostať s k lekárovi do rúk (odporúčam radšej celostných lekárov – napríklad Hnízdil…). Opatrujte sa a držte si zdravie, akokoľvek sa len dá…
Martina Valachová
Mohlo by vás zaujímať…
Ďalšia hrozba je GMO a nové zmeny, ktoré chcú zavádzať. Prosím zistite si viac. Hlasuje sa zajtra…