Sme TVORcami, ale aj ničiteľmi – čo budeme stavať, raj či peklo? I to je o našej slobodnej voľbe.

PODAJ MI RUKU, ČLOVEK!

Úryvok z básne Andreja Plávku: „Podaj mi ruku, človek, chcem cítiť tvoje teplo. A teraz mi povedz, chceš stavať raj či peklo?“ nie o nič menej živý v súčasnosti, ako bol v minulosti. Ba cítim, že ešte viac stojí za zmienku a zamyslenie sa.

Pri tomto citáte sa mi vybaví spomienka na moju maturitu z jazyka slovenského, bolo to už pomerne dávno, kde som si vybrala ako tému úvahu práve na tento úryvok. Tém, z ktorých som si mohla vybrať, bolo viacero, ale mňa, neviem prečo, zaujala práve táto. Samozrejme, úvaha vtedy osemnásťročnej študentky sa niesla v inom duchu, ako je tomu dnes. Uvedený citát je veľmi interesantný a hlboký svojou múdrosťou. A v dnešných časoch o nič menej aktuálny. Práve naopak.

Cítite, ako sa všetko okolo nás mení?

Príroda, počasie, svet, názory, ľudia…? Nič sa nedeje len tak, pre nič. Všetko má svoju príčinu – korene siahajú veľmi hlboko do minulosti.

Nie raz sa ocitneme v situáciách, kedy nevieme, čo robiť, ako ďalej. Samozrejme, musíme urobiť rozhodnutie, vyriešiť danú situáciu. Máme však slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť akokoľvek. Je to len na nás. Slobodná vôľa nám bola daná do vienka, stále ju používame, len sme akosi na to pozabudli. Vlastne si ju vôbec ani neuvedomujeme pri našich každodenných úkonoch, činnostiach či rituáloch. A keď sa na základe nášho rozhodnutia istá situácia nevyvinie tak, ako by sme si priali, sme znechutení, rozčarovaní a mrzutí, že svet nejde podľa našich predstáv. Hm, čo už…

Musíme si však byť vedomí toho, že daná situácia nastala práve preto, že sme v istom okamihu vykonali isté rozhodnutie. Len, bohužiaľ, akosi veľmi rýchlo na to zabúdame. Z nezdaru viníme kdekoho a čokoľvek. A dôvodov sa nájde viac, než dosť. Však? A tak hromžíme na manžela, manželku, na suseda, na kolegu, kolegov v práci, na systém, na celý svet… Preto sa nám takto vodí, lebo… Nuž, smietko v oku druhého vidíme, ale brvno vo vlastnom oku nie. A pritom si neuvedomujeme, že za daný status si môžeme my sami. Len my sami a nikto iný.

Čo tak začať sa pozerať na svet inými očami, zobrať konečne zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk?

Byť zodpovedný za svoje činy, slová? Za svoje zdravie, telo? Je najvyšší čas začať vedome pristupovať k svojmu životu, k svojmu bytiu. Samozrejme, sú veci, ktoré zmeniť nejde. Predsa je však dosť takých, ktoré sa dajú zmeniť, tak prečo to neurobiť? Jednoduché to vôbec nie je, no uvedomme si, že všetky prekážky, ktoré nám prídu do cesty, sú pre nás úžasnou lekciou a ak ich prijmeme a poučíme sa z nich, pomáhajú nám v našom vývoji. Postupne začíname byť tvorcami života, sveta.

Vedome.

Najprv toho svojho – pomaly, zo dňa na deň, ako keď dieťa začína prvými krôčikmi „opáčať“ zem. Veľakrát spadne, ale postupne sa stáva istejšie a istejšie. Samozrejme, nejde to bez modrín a škrabancov. Ale všetko raz pominie, zahojí sa a stávame sa silnejšími a istejšími. Musíme však zmeniť svoje myslenie, opustiť staré zabehané koľaje.

Sme ako počítače, je nutné urobiť veľký reset a do našej mysle ,,nainštalovať“ nový program – myseľ a ego sa budú tomu silno brániť, ale pevná vôľa všetko zdolá!

Zmeny na seba nenechajú dlho čakať a všimnú si ich aj naši blízki

Nie je to úžasné? Zákon akcie a reakcie platí vo všetkom. Kristus povedal: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý“. Vedel a poznal moc myšlienok, keď túto vetu vyslovil. Silu myšlienok si nevieme ani len predstaviť a neuvedomujeme si, že vďaka nim a našim rozhodnutiam sme si vytvorili súčasnú realitu i svet okolo. Pritiahli sme k sebe ľudí i situácie tomu zodpovedajúce. Čo si myslíme, to i vytvárame a tým sa i stávame. Spôsob, akým myslíme, aká je naša psychika a i to, ako sa stravujeme, sa prejavuje na našom zdraví. Naša telesná schránka, naše fyzické telo je toho veľmi dobrým dôkazom. Ako sa v ňom cítime?

Žiadne zmeny sa neudejú zo dňa na deň

Všetko potrebuje svoj čas, potrebuje dozrieť. Musíme začať pekne po poriadku práve sami u seba. Poriadok urobiť sami v sebe, vo svojom vnútri. Ako jarné upratovanie – zbaviť sa nepotrebného, nefunkčného. Nikto to za nás neurobí. Len je potrebné zbaviť sa strachu, nájsť v sebe silu a prebudiť ju k životu. A najmä chcieť. Chceme? Budeme skutočne žiť či iba prežívať? Sme TVORcami, ale aj ničiteľmi – čo budeme stavať, raj či peklo? I to je o našej slobodnej voľbe.

Autorka článku: Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková

Mohlo by vás zaujímať…

Vladimír Cupaník o prevencii pred rakovinou a ženskom zdraví

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/