Všetci politici sú tu, ako inak, pre ľudí. A medzitým, pod rúškom PANdémie, smerujeme do krachu…

Smeruje Slovensko do krachu? 

Dejú sa na Slovensku veci. Dejú. Je ich toľko, že jeden to už nestíha ani sledovať. Ja som vypla skoro všetko, čo sa dalo, ale keďže moja práca predpokladá, že musím byť denne na sociálnych sieťach, úplne sa vypnúť nedá. A teda sem-tam ku mne správy dorazia. Niekedy mám pocit, že je to dva v jednom. Oni ma totiž majú tendenciu DORAZIŤ aj reálne. A asi nielen mňa…

Kedysi som pôsobila v miestnej politike a vyskúšala som si, aké to je bojovať s veternými mlynmi alebo, lepšie povedané, šťať proti vetru. S tým šťaním som chvíľami mala pocit, že je to urinoterapia. Byť v politike je, podľa mňa, nesmierne ťažká vec. Kto si to nevyskúšal, tak nevie. V komunálnej politike nie som už 7 rokov a neviem si ani predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som sa tam ocitla. Prišla som totiž na možno zásadnú vec, prečo sa dobrí ľudia a dobré nápady nemôžu uchytiť.

A tá sa deje aktuálne aj v tej veľkej politike. Teda, keď sa na Slovensku niečo vôbec dá nazvať veľkým.

Potrebujete lepidlo. Potrebujete veľa lepidla.

Prečo lepidlo? No, je to jednoduché. Potrebujete, aby vás s ďalšími ľuďmi v strane, alebo ak ide o občianskych aktivistov, tak vo vašej platforme, niečo silno držalo dohromady. Mám odpozorované, že najlepšie lepidlo sú peniaze. Preto bolo schopné vydržať jedno nemenované hnutie a ďalšia strana, ktorá nás nasmerovala odporným smerom.

Peniaze vedia držať pohromade. Nech si kto chce vykrikuje, aké chce heslá. Toto lepidlo je najspoľahlivejšie…

To, kam nás veľké strany s dostatkom lepidla doviedli, to všetci vieme.

Teda pardon, nie všetci. Vieme to v rámci našich bubliniek. Ak si pozrieme preferencie, tak vidíme, že prvé dve strany sú tie, ktorých meno sa nevyslovuje. Jediný rozdiel oproti minulosti je ten, že sú dve. Inak smerujeme tam, kde sme boli.

Jednou z príčin je spomínané lepidlo. Oni ho, skrátka, majú. Peniaze ich vedia motivovať. A tiež ten pocit moci. Je to už zvyk.

No a každé štyri roky z toho nešťastia, že sa na to nevie zopár ľudí pozerať, vznikne nová strana. Niekedy aj niekoľko. Idú do toho čestne. Žiadne kšefty. Nič. Iba čistý úmysel. Niekoľkokrát som tomu chcela uveriť, ale už neverím. Teda nie, že by nemali čistý úmysel. To asi majú. Ale im chýba to LEPIDLO. Čistý úmysel totižto dajako nelepí tých ľudí dohromady.

V takýchto stranách sa dosť šermuje potom s egom.

A ego je strašná potvora. Každý má svoju pravdu. Každý sa chce blysnúť. Keď pozeráme tlačovky takýchto strán, niekedy pred mikrofón predstúpia skoro všetci a hovoria dookola to isté v malých obmenách.

V takýchto stranách chýba to lepidlo a z ľudí, ktorí sa tam ocitli, sa postupne stávajú SAMOLEPKY. Prilepia sa, kde sa dá, pretože už okúsili chuť moci a chcú predsa pre nás pracovať… Prečkať dajako do ďalších volieb a zase sa niekde prilepiť…

Môžeme to sledovať aj teraz. Za ľudí. Fakt?

A za ktorých, keď im tam už, ĽUDZE BOŽI, NEOSTALI ĽUDZE…

Poviete si, že mi to  môže byť jedno a načo sa tejto téme venujem… No… Venujem sa jej preto, že, bohužiaľ, smerujeme podľa správ, ktoré som zahliadla, do krachu. Tu je titulok z Trendu: Vysoké riziko krachu verejných financií hrozí len trom európskym štátom. Pozrite si v grafoch týždňa, ako zodpovedne hospodária jednotlivé európske vlády. Patríme do trojky NAJhorších krajín v Európe. A toto sa deje v momente, keď míňame peniaze na lotérie, na návštevu pápeža, ktorá má šancu urobiť z nás testovaciu krajinu (že aké to je urobiť hromaďák počas pandémie…). To ešte budú prúsery.

Bodaj by som sa mýlila. Veď všetci politici sú tu, ako inak, pre ľudí. A medzitým, pod rúškom PANdémie, smerujeme do krachu…

Najhoršie na tom je, že keď sa rozprávam s priateľmi, tak hodnotíme, že nevieme a nemáme recept, ako z toho von.

To, čo si musíme zachovať, je ostražitosť.

A ešte spájanie. Sme tak porozdeľovaní kvôli pandémii (alebo PANdemie?), že ešte aj tí, ktorí by sa pred 2 rokmi vedeli spojiť a spraviť niečo, čo by nás ako krajinu mohlo spasiť, tak tí sú teraz ako odpudivé magnety. Odpudzujú sa navzájom. Táto odpudivá sila je vodou na mlyn tých, ktorí vedia v politike používať LEPIDLO…

A budeme tam, kde sme boli… A to celé na druhú… Sme na najlepšej ceste…

Martina Valachová