Vadí vám teplo ? Asi máte problém s chladením…
Hlavný inžinier, ktorý nás vymyslel, nám naprogramoval stabilnú teplotu tela, sme teplokrvní. Keď to skúsil s kolísaním teploty tela podľa teploty okolia, skončilo to u chladnokrvných živočíchov, plazov a dinosaurov, a tí poslední nedopadli dobre…
Chladnokrvné živočíchy môžeme podľa aktuálnej energetickej situácie nazvať nízkoenergetickými.
Potrebujú na existenciu omnoho menej energie a jedla. My, teplokrvní, sme energeticky náročnejší… Asi polovicu energie, ktorú potrebujeme míňame na poslúchanie termostatu, teda na udržiavanie stabilnej telesnej teploty. Odmenou za to je nám vačší životný priestor na zemeguli, relatívna nezávislosť od vonkajšieho prostredia, ale aj dostatok energie na veci, ktoré nesúvisia bezprostredne s prežitím. Možno i vďaka tomu máme druhú signálnu sústavu a abstraktné myslenie…
Naše telo je ako malá biochemická továreň, ktorá produkuje okrem iného neustále teplo.
Hlavný inžinier nás dal do prostredia, ktoré je vačšinou chladnejšie ako my sami. Preto pre nás stabilné vytváranie tepla aj s kolísavým nadbytkom nie je problém. Disponujeme veľmi efektnými systémami chladenia. Vačšinu dní v roku nám tieto systémy fungujú nepozorovane. Viac si ich všímame vtedy, keď tepla v našom tele vytvárame viac, napr. pri usilovnej práci alebo športovaní.
Náš termostat má minimálne odchýlky, dokáže však napr. zvýšením teploty pomôcť bojovať proti nepriateľovi, o čom je horúčka pri infekcii. Ale o tom niekedy nabudúce…
Bežné leto nám nevadí, zvládame ho, chladenie beží na plné obrátky.
Čím ďalej sú však teploty „bežne“ nad 30 stupňov Celzia. A to je problém. Limitujúcou vonkajšou teplotou je teplota kože, čo je cca 33 stupňov Celzia. V takomto prípade totiž z našich chladiacich systémov zostáva , kvôli fyzikálnym zákonom, fungovať len jediný. A to POTENIE.
Ak by sme vzniknuté vnútorné teplo neodovzdávali do prostredia, teda ak by nám prestalo fungovať chladenie, prehriali by sme sa. Dostali by sme úpal.
Úpal je choroba…
K príznakom patrí rozhorúčenosť kože, zvýšená telesná teplota, smäd, slabosť, niekedy bolesť hlavy, závraty, búšenie srdca, nechutenstvo… Určite sme to už skoro všetci zažili… Odbornú zdravotnú pomoc by sme mali vyhľadať, keď si nevieme rady, alebo keď sú príznaky „nenormálne“, teda napr. telesná teplota je nad 39 stupňov Celzia a nedarí sa nám ju znížiť, chorý nedokáže prijímať tekutiny, slabosť a ospalosť prešli do poruchy vedomia. Chorého sa nám nedarí zobudiť. Poprípade máme neprimerane zvýšený tep a tlak s ťažkosťami.
Potenie je dobré. Potenie zabezpečuje, aby nedošlo k prehriatiu. Potenie nám pomôže prehriatie vyliečiť. V priestore s teplotou vyššou ako je teplota našej kože je to jediný spôsob, ako dokážeme odovzdávať teplo. A tu je pes zakopaný!
POT JE SLANÝ !
Na zabezpečenie chladenia potením je potrebná SLANÁ chladiaca tekutina. 1 liter potu obsahuje 4g kuchynskej soli.
Nie, nechcem aby ste si merali, koľko vypotíte a koľko vypijete. Zdravý človek má na to vnútorné čidlá a vie sa podľa nich riadiť. Je prirodzené, že v takomto počasí cítime smäd a máme chuť na slané. Ak je naša strava prirodzená, založená na prirodzených potravinách s minimom pridanej soli, vyhýbame sa výrobkom potravinárskeho priemyslu s dlhou životnosťou, naplnených soľou a inými zvýrazňovačmi chuti, nemali by sme mať problém.
SOĽ nie je v takýchto dňoch naším nepriateľom, ako nám o tom celoročne hovoria v zdravotných okienkach.
Prevencia i liečba prehriatia má jednoduché zásady. Potrebujeme priestor ideálne s nižšou teplotou, ako je teplota kože, chladiacu tekutinu a plochu, kadiaľ chladíme.
- Nájdite si chládok s miernym prúdením vzduchu / neslnečná izba, ventilátor nie otočený na vás, ale v kúte miestnosti/
- Chladiacu tekutinu zabezpečí čistá voda a soľ, pre prehriatejších jednoduchý WHO roztok / 5kociek cukru, 1 kávová lyžička soli+ šťava z jedného citróna, pomaranča, alebo grepu do 1 litra vody/. Ak ste zdravý, pite keď máte smäd, soľte keď sa vám žiada.
- Plocha na chladenie je naša koža, buď voľná, holá, alebo pokrytá priedušným jednovrstvovým oblečením
K tomuto článku ma inšpirovalo horúce popoludnie a tlak médií o tom, aký dôležitý je pitný režim. Takmer vždy sa zabudne povedať, že okrem vody potrebujeme aj soľ. Lebo SOĽ JE NAD ZLATO… najmä v horúcich dňoch…
MUDr. Dana Vavricová Ďureje https://danavavricova.sk/
Pracujem ako lekárka viac ako 20 rokov… Za ten čas som pochopila, že v bežnej medicínskej praxi sa málo času venuje tomu, aby pacient pochopil, kde je problém.