Linda Chopin: Som vďačná aj za tých, ktorí ma opustili

Sú lásky, ktoré vás rozohnia a potom spália. Také, pri ktorých žijete len z jasu, svetiel, vodky a necháte sa unášať hudbou, dymom z cigár, bez hraníc. Vyštveráte sa s nimi všade, kde sa len dá a nech je to poriadne nebezpečné.

Sú lásky, ktoré vo vás na veľmi dlhý čas a možno navždy zanechajú stopu. Inú, ako je príchuť vodky a cigarového dymu vo vlasoch.

Každá láska je iná, rovnako aj každý jeden vzťah je iný. Môžeme sa brániť, ale aj tak nás zmenia na celý život. A tak to má byť. Bez prežitých lások a vzťahov by sme neboli tými, kým sme. Môžeme skúsiť udusiť spomienky, zakryť oči, upokojiť srdce, ale tak či onak, vždy sa všetko vracia v malých útržkoch, až kým neprejdeme jeden dlhý úsek. Potom zistíme, že sme vlastne za každého jedného človeka, ktorého sme stretli a ktorý v nás zanechal stopu vďační.

Máte aj vy zoznam tých, za ktorých ste vo vašich životoch vďační?

• Ja som vďačná za tých, ktorí ma rozobrali na franforce, rozbili na márne kúsky, aby som sa mohla opäť poskladať a vidieť to, aká naozaj som.
• Som vďačná aj za tých, ktorí ma opustili a nemyslím iba mužov, ale aj tých, ktorí v istej chvíli boli blízko, ako ľudia – priatelia, kolegovia, niektorí z rodiny a po pár týždňoch sme zrazu boli úplne cudzí ľudia. Vďaka nim som nachádzala samu seba čoraz viac.
• Som vďačná aj za tých, ktorí ma prestúpili. Dodnes nechápem dôvod, ale nie všetko je nutné chápať. Ak by vtedy začali vysvetľovať, zdržali by ma a dlhšie by trvalo spoznať iných ľudí, iné a lepšie možnosti.

O pár týždňov mám štyridsať, ale ak by ma všetci tí, zo zoznamu neporozbíjali, nikdy by nemali šancu tí iní, ktorí sú vôkol mňa teraz. Nemala by som možnosť prestúpiť, zmeniť seba, zmeniť smer k dobrým veciam a k tým, vďaka ktorým som snívala, žila, ku ktorým som sa utiekala a ktorí ma nebrzdili, neprešľapovali, ale posúvali stále vpred.

Dnes k spokojnému životu potrebujem presne toľko, koľko potrebujem. Iba toho, koho chcem. Kaderníčku a kávu. A presne tie chvíle s kávou, keď len pozerám, ale nevidím, keď na nič nemyslím, keď nič nerobím, keď som sama so sebou. A najviac sa mi to páči na jeseň.

Pretože jeseň mi každý rok pripomína, že aké je všetko vôkol nás nádherné a aj keď sa to príchodom zimy na chvíľu skončí a zmizne, aj tak nie je dôvod na šedú a hnedú farbu v našich životoch, pretože konať dobro môžeme aj na jeseň, aj v zime, aj stále a každá láska sa ráta, aj tá ktorú prijímame, ale aj tá, ktorú dávame. Aj malé dobré skutky môžu premeniť pochmúrne dni, ktoré nás čakajú na čarovné, farebné, láskavé a teplé. Nielen pod dekou a s teplou šálkou čaju, alebo vareného vína v ruke, ale aj v duši a to je najviac!

Pred, alebo po kaderníčke…

Linda Chopin