Soňa Borušovičová: Ako sa má vaša duša?

Vo vedľajšom meste majú automat na duše. Bicyklové. Môžete si tak za pár eur kedykoľvek cez deň alebo v noci kúpiť dušu potrebnej hrúbky a veľkosti. 

Dokonca si môžete kúpiť nejaké duše aj do zásoby, aby vás prípadný defekt na ceste nevyradil z pelotónu alebo príjemného výletu. Rezervnú dušu si hodíte do ruksaku (spolu s horalkami a škatuľkou poslednej záchrany, ak neviete, čo to je, spýtajte sa Martina Milera) a v prípade potreby si ju vymeníte a idete ďalej.

Vždy keď okolo automatu ideme, myslím na to, aké by to v súčasnosti bolo praktické, ak by sa dali dokúpiť aj naše duše. Ľudské, nebicyklové. Dnes svoju dušu raz-dva zapredáme za čísla, ktoré sa nám objavia na účte. Kedysi sme o našu dušu bojovali viac.

„Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ píše sa v Evanjeliu podľa Matúša. Faust svoju dušu nepredal lacno, dostal za svoju dušu od Mefistofela poznanie, po ktorom tak túžil. A my? Kto dnes myslí na svoju dušu? Na to, čo jej osoží, za koľko ju predá, či to všetko každodenné lopotenie stojí naozaj za to? Za tú našu dušu ubolenú?

Našťastie občas dostaneme v živote možnosť uvedomiť si, že tú dušu máme. Zrazu ju môžeme počuť, vnímať, po čom túži a kam ju to ťahá. My, na rozdiel od bicykla, máme len jednu dušu. Nemôžeme si druhú kúpiť v žiadnom automate. Rany na duši si nezalepíme žiadnym nákupom, lesklou ceduľkou na dverách kancelárie, ani dobročinnosťou. Skúste sa nabudúce spýtať sami seba, keď vám nejaký Mefistofeles bude pred očami mávať zmluvou, či to naozaj stojí za to, aby ste mu tú svoju dušu upísali.

Vedeli ste o tom, že aj duša môže dostať infarkt? Je to nepríjemný stav, ale mnohokrát až ten nás zastaví a naučí nás starať sa o vlastnú dušu. Hýčkať si ju. Počúvať ju. Hľadať, aký balzam na dušu jej doprajeme. Lebo ak sa o dušu staráme, nebolí. Bez duše sa žiť nedá, iba živoriť.

Ako sa o svoju dušu staráte vy?

Soňa Borušovičová, autorka