Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
„Puškin stojí už dve hodiny v kúte,“ oznámil mi pred pár dňami môj muž.
Prekvapene som sa na neho pozrela.
„Za trest?“
„Nie, pobil sa s Mladým a Mladý vyhral,“ povedal mi muž a odišiel do Ameriky (čo nie je za oceánom, ale u nás na druhom dvore).
Išla som sa na Puškina pozrieť. A nešla som za ním do knižnice, ani do literárneho múzea v Brodzanoch (aj keď to múzeum mám v pláne navštíviť už asi päť rokov, hm). Išla som za ním na dvor. A on tam naozaj stál, chrbtom k celému svetu.
Básnik Puškin súboj neprežil, náš Puškin mal na mále. Bolo na ňom vidno, že prehral. Nožičky mal od blata a chvost mu visel nakrivo. Náš Puškin je totiž kohút. Voláme ho Puškin, pretože má okolo tváre pôvabný vejárik z malých pierok, ktorá nám pripomína puškinovskú romantickú briadku.
Takže Mladý vyhral a Puškinovi pokazil nielen celý deň, ale vlastne mu vzal celý zmysel jeho žvota.
Mladý je Puškinov syn a odkedy minulú jar Mladý dospel, z času na čas vyzval Puškina na súboj, aby si pomerali sily a zistili, kto je na dvore väčší kohút. Prvenstvo si držal stále Puškin, mal teda právo na všetky sliepky a Mladý, pre pokoj v rodine a vlastnú bezpečnosť, žil radšej vo vonkajšom výbehu s kozami.
Na sliepky sa díval iba spoza plota a robil si celý deň chute. Pozoroval, ako Puškin volá sliepky na každú dobrôtku, ktorú nájde, či je to omrvinka, dážďovka alebo pandrava. Sliepky sa na jeho volanie na pochúťku vždy zbehli a on si potom postupne s každou vybavil svoje kohútie povinnosti.
Puškin chodil do kurína zavčasu, čo každý deň využíval Mladý a vrhal sa na sliepky, ktoré ešte nestihli zaliezť do kurína. Tie však vždy protestovali (veď Mladý im žiadne pochúťky neponúkal a vrhal sa na ne bez výstrahy a bez predohry!), na ich krik vyletel Puškin z kurína a urobil s Mladým poriadky.
Až do tohto dňa, keď Puškin súboj s Mladým prehral.
Bol to smutný pohľad. Ešte včera hrdý kohút stál v kúte celkom zdrvený. Zlomené ego vidno už na prvý pohľad a bolí viac ako zlomená noha. Ak ste niekedy mali zlomené ego, určite si to pamätáte. Možno vás len dostatočne neocenili a nepochválili, možno ste neprehryzli odmietnutie, alebo sa vám nedostalo primeranej pozornosti.
Zlomené ego sa nedá prelepiť leukoplastom. Budete si ho fúkať ešte dlho. A nezacelí ho ani kúsok rožka.
Našťastie, Puškin sa na kúsok rožka nechal nahovoriť. Trochu sa rozveselil, pookrial, ale keď sa priblížil k výbehu so sliepkami, ušiel zase do rohu.
Toto sme museli nejako vyriešiť.
V čase, keď bol v tomto magazíne publikovaný článok o kvietkovanom tanieriku, prišiel sused s koláčmi vrátiť našu misku. Môj muž mu ponúkol kohúta a ešte potme rýchlo zaniesol Mladého do dvora oproti.
Čo nikto z nás nečakal, bolo, že Mladému sa u susedov nepáčilo. Vykašľal sa na ich sliepky a priletel domov. Áno, priletel. Tak mu muž pristrihol krídla a poďho zase k susedom!
Na druhý deň bol Mladý zase doma. Krídla – nekrídla, netušíme, ako prekonal dva ploty, dva dvory a cestu, ale na obed bol zase pri našich sliepkach. A Puškin zase s hlavou smútku, ego na prach.
A tak večer môj muž zaniesol k susedom Puškina. A Puškin tam zostal. Dnes som ho videla. Hrudník mal hrdo vypnutý, chvost niesol vysoko ako husár, jedným očkom kontroloval svoje sliepky a druhým hľadal dobrôtky. Bol to zase náš Puškin. Srdcom džentlmen. A jeho ego bolo zase v poriadku. Stačilo tak málo: nájsť mu nové oddané obecenstvo.
Ak vám nabudúce niekto zlomí vaše ego, nezúfajte. Možno je to len prvý krok niekam, kde sa budete cítiť lepšie.