Spojenie s vyššou mocou dozrieva u každého človeka individuálne. Vzniká viera – dôvera v niečo zázračné a silné

Spojenie s vyššou mocou dozrieva u každého človeka individuálne…

Len tak

v náručí svojej mamky byť, Len tak

sa niečo nové naučiť, Len tak

si na detstvo spomenúť,

Všetko raz odíde, nevieme zabudnúť.

Len tak….

Mama…

Zazvoní telefón. Jana vstáva z pohodlného kresla a schytí telefónne slúchadlo.

„Halo! Počuješ, Janka?“ Ozve sa rozpačitý hlas na  druhej strane.

„Ahoj, mami, počujem,“ lenivo a ešte zívajúc odpovedá Jana.  Jej rozhovory s mamkou po telefóne bývajú uvoľnené, plné informácií o bežných strastiach i radostiach dňa.

Otec…

Avšak tento rozhovor je iný.

„Nemám dobrú správu, ocka odviezla sanitka do nemocnice. Vraj ho budú operovať,“ smutne zahlási mama.

„Čo sa stalo? Veď bol (aj napriek svojej diagnóze) mobilný a na nič sa nesťažoval,“ skonštatuje Jana.

„Nesťažoval sa, ale jeho stav už dlhší čas nebol dobrý, veď to vieš…

Neviem, Janka, neviem, zavolám večer do nemocnice, snáď sa mu polepší,“ s kúskom nádeje v hlase zloží slúchadlo.

Telefonát…

Na druhý deň zazvoní opäť telefón.

„Stav vášho otca je vážny,“ oznámi lekár v telefóne. Jana objíme svoju mamu. Chce pocítiť jej teplo a zastaviť chvenie a búšenie jej srdca. Sadnú si obe na verandu. Slnko krásne svieti, vtáci štebotajú a oni v tichu hľadia do neznáma.

O nejaký čas…

Jana navštívi svojho otca v nemocnici. Jeho zoslabnuté telíčko je mierne natočené do jednej strany. Chrbát ma podložený vankúšom a taktiež sú vankúšiky vložené medzi jeho lýtkami aj pod členkami nôh. Nad posteľou žblnká nádoba s kyslíkom. Hadičky má zavedené do žily, aj do nosa a hltana.

Pohľad na otca je pre ňu skľučujúci.

„Ahoj, oci,“ vyriekne polohlasne Jana.

„Ahoj,“ šeptom a s ťažkosťami odpovedá otec.

Oči neotvorí, len stiskom ruky naznačí, že vie, kto stojí pri jeho lôžku.

Jana má odrazu pocit hovoriť o všetkom, čo mu chcela povedať. Slovami akoby odháňala smútok a beznádej, ktoré ňou lomcujú.

Pred odchodom ho bozká na čelo a lúči sa s myšlienkou: Nedaj sa, oci, prídem zas….

O nejaký čas….

Stav otca sa nemení, zotrváva vo svojom zoslabnutom tele, ktoré je odkázané na pravidelné polohovanie, masírovanie a ošetrovanie vznikajúcich rán.

 „Je to ešte život? Kiežby sme sa mohli len tak vypnúť!“ povzdychne si Jana pri pohľade na svojho otca ležiaceho už druhý mesiac na lôžku.

„Ako to myslíš?“ opýta sa mama, ktorá je tam s ňou.

„Tak, že sa telo odpojí od zdroja, ako keď večer vypneme obrazovku počítača.“ mierne nahnevane odvrkne Jana.

Mama  len krúti neveriacky hlavou.

„O tom, kedy odídeme z tohto sveta rozhoduje boh,“ skonštatuje.

Pri ďalšej návšteve u otca pri lôžku sa Jana pýta:

„Ako sa máš, oci, a o čom premýšľaš?“

„Len tak si tu ležím a spinkám,“ ticho odpovedá. Z jeho hlasu je cítiť pokoj a spokojnosť. Spokojnosť v nemohúcom stave, v akom sa nachádza.

Jana si uvedomí, že jej úvahy a hodnotenia, či je život ocka ešte životom, nie sú správne. Že nie nič jednoznačné a tak, ako by sa pozorovateľovi zvonku mohlo zdať….

Chytí otca za ruku a pobudne pri jeho lôžku. Premýšľa, že jeho bytie tu na Zemi musí mať ešte nejaký zmysel…

Aký? Možno to vie len on sám. Možno tu zostáva kvôli svojej milovanej žienke a dcére. Nedokáže ich ešte opustiť, pretože rodina bola pre neho všetkým…

Spojenie s vyššou mocou …

Aj my sa raz môžeme ocitnúť vo chvíli, kde našim spoločníkom bude len „vnútorný svet“.

Kedy sme odpojení od vonkajších podnetov a zážitkov. Avšak  zostanú s nami aj naše myšlienky aj farebné spomienky, ktoré sme si do vnútorného sveta počas života uložili. Do pomyselnej záhrady duše, a hĺbky ľudskej podstaty.

Myslím si, že spojenie s vyššou mocou ( spojenie s Bohom, Stvoriteľom) dozrieva u každého človeka individuálne. Vzniká viera, presnejšie dôvera v niečo zázračné a silné, čo nám dáva nádej, že aj po smrti nezostaneme sami.

Ale, o niečom tajomnom, silnom a zázračnom nás nikto nemôže presvedčiť, dospieť k tomu môžeme len my sami.

Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých a hospicu. Jej najnovšia kniha má názov Za dverami liečebne II, bola vydaná 10.6.2024, vo vydavateľstve Elist. Nájdete vo vašich kníhkupectvách.

Videoukážka:

Pripravila: Martina Valachová