Prílišná duchovnosť nám môže skomplikovať naše očakávania

Vždy som bol na veci medzi nebom a zemou a aj dodnes som. Taktiež ani nespochybňujem vieru, vyznanie, či vyššie princípy, ktoré možno ovplyvňujú tento náš svet.

Všimol som si však, že niekedy sa príliš spoliehame na „to“ a  vzdávame sa našej vlastnej zodpovednosti. Spoliehame sa na vesmír, niektorí na osud, alebo vôľu Božiu, každý podľa vlastnej filozofie, alebo svojho náboženstva.

Všetky pohľady na svet rešpektujem, ľúto mi je však práve tejto jednej veci.

Upúšťame od tej najväčšej moci, ktorú sme od života dostali a tou je moc rozhodovať sa a tvoriť. Častokrát hovoríme slová, ako „osud to tak chcel“, „asi to tak má byť“, alebo podobné myšlienky, ktoré nám pomáhajú zmieriť sa s danou situáciou. Zabúdame však na to, že máme moc veci meniť. Nemusíme čakať na to, kým „príde ten správny čas“. Nemusíme byť ani „voda, čo sa prispôsobí a tečie, ako ju okolie vedie“.

Dokážeme totiž vziať osud do vlastných rúk jednoduchým spôsobom.

Stačí si položiť túto otázku: Čo môžem JA urobiť pre to, aby som to zmenil? Keď si túto otázku začneme klásť zakaždým, keď veci nejdú podľa nás, takmer vždy zistíme, že to dokážeme ovplyvniť. Takmer vždy dokážeme zariadiť, aby to smerovalo, alebo úplne splnilo náš cieľ.

Z pozície akejsi „obete“, alebo bábky v rukách osudu sa dostávame do pozície tvorcu situácie. My sami vytvárame ten efekt, pretože sme príčinou vecí. Má to však jednu podmienku. Potrebujeme sa prestať spoliehať na osud, Boha, alebo vesmír a prijať zodpovednosť za vlastný život.

Nie je to vždy jednoduché, pretože je komfortnejšie, ak pri neúspechu môžem poukázať na niekoho, alebo na niečo. Je to však rozhodne zábavnejšie a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, je to aj účinnejšie. Ak si osvojíme tento prístup, budeme situácie v našom živote ovplyvňovať priamo a systematicky ich viesť ku nášmu cieľu. No a nestojí to predsa len za to?

Marek Zajac. Podnikateľ, autor a expert na partnerské vzťahy.