Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Na Erazme som mala predmet, v ktorom sa kombinovala psychológia s divadlom. Dodnes si pamätám jedno cvičenie. Boli sme akože štvorčlenná rodina (mama, otec, dcéra a babka) a sedeli sme za imaginárnym jedálenským stolom. Mali sme improvizovať, ako prebiehajú naše raňajky.
Aký je správny postoj pre zásadný rozhovor?
Predtým, než sme začali, každý sa mal v duchu rozhodnúť, aký status na seba berie, a ako sa teda bude správať. Na výber boli tri statusy: 1 – dominantný (musí byť po jeho, má posledné slovo, vedie…), 2 – partnerský (snaží sa o win-win, chce porozumieť obom stranám), 3 – submisívny (podvolí sa, verí, že jeho názor je menej dôležitý ako názor ostatných). Kratučká scénka zbehla a diváci potom hádali, kto si aký status vybral. A potom nasledovalo druhé kolo – ostali sme tí istí herci, ostali nám tie isté roly. Jediné, čo sa malo zmeniť, bol status, ktorý sme na seba vzali.
Z tohto krátkeho cvičenia som mala dva AHA momenty.
1) Všetci sme schopní zobrať na seba každý z troch statusov a podľa neho sa správať. Jasné, niektorý z nich nám je bližší, pohodlnejší. Sme naň viac zvyknutí. Ale vieme konať ako dominantne, tak aj submisívne či partnersky. Nie sme predurčení, nie je to vrodené. Je to vec rozhodnutia.
2) Scénka v prvom a druhom kole mala úplne iný výsledok. (V prvom kole dominantná babka vyštvala submisívnu matku kúpiť dominantnej dcére iný typ šunky, než bol na stole. Partnerský otec sa márne snažil o facilitovanie celej situácie. V druhom kole submisívna dcéra bežala po šunku pre dominantného otca:)). Iný postoj (status) vedie k inému správaniu a k inému výsledku.
Časom, keď som toto cvičenie opakovane robila na tréningoch pre našich klientov, som si uvedomila tretiu vec: Partnerský prístup je z týchto troch prístupov väčšinou najťažší. Ľahko sa naladíme na jeden či druhý extrém – buď si hudieme svoj názor dokola a buchneme po stole, alebo skromne sklopíme zrak a dáme za pravdu druhým. Ale ako sa komunikuje partnersky?
Teória transakčnej analýzy hovorí o prístupe ,,Ja som OK, ty si OK”. O komunikácii ,,dospelý s dospelým”. To znamená, že toho druhého vidím ako rovnocenného mne samej. Ani jedného názor, potreba a pocit – hoci sú odlišné – neváži viac ani menej ako ten druhý. Keď k tomu druhému pristupujem partnersky, zaujíma ma, ako uvažuje, ako k tomu názoru dospel. A rovnako intenzívne mi záleží na tom, aby bol vypočutý aj môj názor.
Pri zásadnom rozhovore už z definície ide o stret dvoch odlišných názorov. Preto sa pri príprave naň dobre zamyslite:
Vnímam druhú stranu ako rovnocenného partnera? To znamená: Nevyvyšujem sa arogantne nad neho ani sa nepodceňujem do submisívneho postavenia? Bojím sa, že môžem toho druhého stratiť? Uvedomujem si zároveň, že aj on môže niečo stratiť vo mne?
Sme u nás v StepChange – tréningy pre váš rozvoj milo prekvapení, ako vie byť online svet interaktívny. A naše nadšenie sme sa rozhodli pretaviť do druhého webinára: https://lnkd.in/gf6TJSD
Autorka je lektorka