Striedmosť
Koncom tohto leta, pri potulkách Slovenskom sme si spomenuli, že kúsok od cesty, kde prechádzame, je miesto, kde žije okolo sto ľudí – dedinka v horách s ťažším prístupom. Ísť peši z hlavnej cesty cez les zhruba sedem kilometrov je riziko, že stretnete medveďa. Žijú tu ľudia vo vzájomnosti, odkázaní jeden na druhého. Jeden dopestuje „to“, druhý „tamto“, tretí má sliepky, a tak prebieha výmena.
Dedine dominuje kostol, obecný úrad a kopec s veľkým krížom nad dedinou. Chceli sme sa tam dostať, aby sme mali výhľad na okolie, ale v uličkách sme poblúdili a ocitli sme sa tam, kde rodina so starým traktorom vyorávala zemiaky. Od pravnukov, dospelých vnukov, detí vo veku dôchodcov až po takmer deväťdesiatročnú prababičku – všetci sa na práci podieľali.
Stiahli sme okno na aute, že sa pozdravíme. „Pozdrav Pán Boh“, zaznel pozdrav z úst pána domáceho. Nádhera, to sme už dávno nepočuli. A my sme odzdravili: „Pán Boh pomáhaj.“ Opýtali sme sa na správnu cestu a ako sa im darí.
Babička, zošúverená od slnka, nám povedala: „Málo je úrody, bolo veľké sucho. Ale vďaka Bohu, že je aspoň toľko.“ V jej slovách sme postrehli obrovskú pokoru, striedmosť a prijatie, že je to také, aké je. A tiež vďačnosť, že vôbec niečo z tej úrody je. A tam, kde je vďačnosť, automaticky prichádza radosť.
Práve striedmosť je dnes už takmer zabudnutá cnosť.
Obrovský tlak na konzum, podporovaný re-klamou, je tak silný, že sme sa naučili tomu klamu podľahnúť. Pretože „keď musíš, tak musíš“, ako hovorila jedna z tých známych re-klám. A tak sme sa stali stálymi zákazníkmi z povolania. Striedmosť je cnosť, ktorá človeku umožňuje udržať si vyváženosť. Latinské slovo „temperatio“ znamená pravá miera, či primeranosť a v kontexte sa niekedy prekladá aj ako miernosť či umiernenosť.
Striedmosť a konzum sú úplne protichodné pojmy. Striedmy človek pozná svoje skutočné potreby a má múdry vzťah k materiálnym statkom. Zbytočne nimi neplytvá a správne ich využíva, pretože vie, koľko toho pre svoj život skutočne potrebuje.
Avšak nemýľme si striedmosť s askézou.
Striedmosť ako dobrovoľné sebaobmedzenie sa dá chápať ako ohľaduplnosť k druhým (napríklad ochota podeliť sa s druhými) a k okoliu, k zemi na ktorej žijeme. Sebaobmedzenie je aj istou formou sebaprekročenia a teda sebatranscendencie , teda vnútorného zážitku presahujúceho zmyslové aj rozumové chápanie, dá sa teda povedať, že takéto poznanie či skúsenosť sa nachádza za rozumovou a zmyslovou skúsenosťou.
Ide o to, že dobrovoľné obmedzenie sa je opakom sebauspokojenia, naplnenia nejakej (možno nie nutne životne dôležitej) potreby. Pri napĺňaní potrieb človeka zaiste závisí na ich vzájomnom vzťahu. Ak potrebu, ktorú považujeme za dôležitejšiu, môžeme naplniť iba tak, že sa vzdáme inej, menej dôležitej, môžeme toto konanie interpretovať aj ako sebaobmedzenie v napĺňaní menej dôležitej potreby. Tak sa sebaobmedzenie v jednej oblasti stáva transcendovaním seba samého. Na základe fenomenologických skúmaní možno súhlasiť s psychologickými výskumami Viktora E. Frankla, ktoré dospievajú k záveru, že „najzákladnejšou ľudskou potrebou je potreba zmyslu.“
Práve preto múdre hospodárenie s aktuálnymi zdrojmi dáva človeku pocit uvedomenia seba, tým aj spokojnosti a vnútornej rovnováhy. Preto dnes je už zrejmé, že striedmosť a pocit šťastia sú vlastne spojené nádoby.
Môj starý otec, narodený v roku 1904 v chudobnom kraji na Myjave, sa dožil 90 rokov a často spomínal, že mäso mali iba jedenkrát do týždňa. Pravidelne bola na stole kapusta, zemiaky, strukoviny. Keď mal chuť na čosi sladké, vyliezol na strom a najedol sa dosýta ovocia. Cukor sa nepridával ani do dezertov. Spomínal na pečené myjavské koblihy, čo je zemiakové cesto, ktoré nebolo sladké, no obsahovalo slivky. Až tie koblihám dodávali prirodzene sladkú chuť. Med bol luxus, ktorý sa odkladal na zimu.
Fakt je, že striedmy človek vie, čo skutočne potrebuje a je spokojný s tým, čo má.
Potom už nemá potrebu súťažiť a s nikým vôkol seba sa porovnávať.
Striedmosť je súčasne základom dobrej kondície, a tak aj predpokladom dlhého života. Takýto človek môže žiť pokojný a plnohodnotný život. Mnohí významní ľudia vynikali striedmosťou. Mali pevný charakter a hodnotový systém. Boli symbolom rešpektu a tým aj prirodzeného uznania.
Dobrým príkladom môže byť Warren Buffett, americký miliardár a filantrop. Napriek svojmu veľkému majetku žije veľmi striedmo – stále býva v dome, ktorý si kúpil v roku 1958, a známy je aj svojou skromnou životosprávou. Nenakupuje luxusné veci, vyhýba sa prehnanému konzumu a verí v hodnoty ako rozvážne investovanie a umiernenosť.
Máte takého vo svojom okolí? Môže seba, aj iných inšpirovať.
A keď ste už dočítali až sem, môžete sa zamyslieť:
- Podľa čoho rozpoznávate tú správnu mieru vo vašom živote?
- V čom by ste mohli byť vo svojom živote striedmejší?
- Ako môže striedmosť prispieť k vašej spokojnosti a šťastiu?
- Ako by striedmosť zmenila váš pohľad na materiálne veci?
- Aký je váš vzťah k materiálnym veciam a čo vás učí o vašich skutočných potrebách?
- Aké pozitívne zmeny by vám prinieslo väčšie sústredenie na vnútorné hodnoty namiesto vonkajšieho konzumu?
Ak vás táto téma zaujíma, o tom, ako sa zbaviť vecí, ktoré nepotrebujeme, si môžete prečítať tu:
https://www.40plus.sk/ako-sa-zbavit-zbytocnosti/
Zora Vypušťáková, life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, CEO Priestor pre zmenu www.priestor.plus
Pozývame vás…
V októbri organizujeme podujatie s Janom Rakom
Vstupenky na podujatie si môžete kúpiť prostredníctvom našej web stránky www.priestor.plus alebo priamo cez portál Ticketlive:
https://www.ticketlive.sk/…/jan-rak-bratislava-18-10-2024