Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
“Ak by som mal stroj času a mohol by som poradiť niečo svojmu mladšiemu ja, čo by to bolo?” Bežná otázka v podcastoch a rozhovoroch. Zároveň nie veľmi užitočná. Všetci robíme rozhodnutia na základe aktuálnej situácie a naše chyby sú unikátne pre danú situáciu. Preto nemám rád až tak ani bežné podnikateľské rady, obzvlášť také, ktoré sa zameriavajú na to, aby ľudia neopakovali chyby skúsených podnikateľov. Ja som si istý, že ako podnikateľ urobím vlastné chyby, ktoré budú úplne jedinečné. A to, čo je u iných chyba, sa v mojom podnikaní môže ukázať ako funkčná stratégia.
Listy “mladšiemu ja” majú ešte ďalšie problémy. Prvým je, že ten stroj času v skutočnosti nemáme, takže je to iba teoretické cvičenie. A druhý je, že v skutočnosti ide o cvičenie v nostalgii, čo je jedna z najmenej užitočných emócií. To, čo sa stalo, sa už stalo. Môžeme sa poučiť, ale donekonečna sa cykliť v tom, ako bolo kedysi dobre alebo zle, prípadne sa venovať tomu, čo by mohlo byť inak, keby sme sa v minulosti inak rozhodli, nás nikam neposunie.
Preto píšem tento list Jurajovi, do roku 2050. Stroj času do budúcnosti mám – stačí si tento list uložiť do kalendára a dať si pripomienku. A nejde o žiadnu nostalgiu, pretože ma za najbližších tridsať rokov čaká množstvo rozhodnutí, ktoré môžem ovplyvniť tak, ako chcem.
Vízia budúceho ja
Prvým trikom, ktorý používam už teraz (2019) je vízia môjho budúceho ja. Je to cestovanie v čase do budúcnosti a zase naspäť do prítomnosti. Funguje to takto – ak očakávam, že napríklad v roku 2050 budem zdravý, nebudem mať nadváhu, bude mi fungovať mozog, môžem sa svojho “budúceho ja” opýtať, čo som robil, aby som tak skončil. Praktický príklad – som na narodeninovej oslave kamaráta, predo mnou na stole je buchta na pare, fľaša vodky a zeleninový šalát. Zavriem oči, predstavím si Juraja z roku 2050 a opýtam sa ho “čo si jedol a pil posledných 30 rokov, keď si bol na party?”. Keby to bol 150 kilový Juraj, ktorý je vo vegetatívnom stave, pravdepodobne by si dal buchtu na pare a pár panákov vodky. Ale keďže mám pred očami niekoho iného, viem, že takýto človek asi skôr zjedol zeleninový šalát a napil sa vody. Prípadne nič. Zároveň viem, že o desiatej, keď už boli všetci okolo ožratí, a to, čo hovorili, prestalo dávať zmysel, išiel pekne domov spať, aby sa ráno zobudil do pekného čerstvého dňa.
Milý Juraj z roku 2050, dúfam, že si taký, akého si ťa predstavujem – zdravý, kreatívny a plný energie.
Tento list píšem preto, že predpokladám, že tvoja budúcnosť je stále väčšia a lepšia ako prítomnosť a minulosť. Minulosťou sa teda nezaoberám a prítomnosť používam na to, aby moje rozhodnutia teraz viedli k lepšej a zdravšej budúcnosti.
V roku 2050 máš o 30 rokov viac, ale nezabúdaj, že vízia tvojej budúcnosti musí byť lepšia a väčšia ako tvoja prítomnosť. Svet sa pravdepodobne úplne zmenil odkedy píšem tieto riadky, medicína pokročila a ty môžeš žiť ďalších produktívnych a kreatívnych 50 rokov. Jediné, čo na to potrebuješ, je nevzdať to.
Jeden výskum, ktorý som čítal tvrdil, že ľudia zomierajú do pár rokov odkedy odídu do dôchodkového veku. A to úplne bez ohľadu na to, aký je v danej krajine dôchodkový vek. Ľudia na dôchodku proste vzdajú život – ich kreativita a schopnosti zrazu nie sú potrebné a jediné, čo sa od nich očakáva, je dožiť. Keďže predpokladám, že dostatočne oddychuješ už teraz, na dôchodok zabudni. V roku 2050 budeš mať toľko skúseností a schopností, že konkurovať ti v tom, čo robíš, bude prakticky nemožné. Posúvaj túto latku ďalej. A hlavne, nikdy nevzdaj život. Aj v roku 2050 musí byť tvoja budúcnosť lepšia a väčšia ako tvoja prítomnosť.
Ako to zabezpečíš? Neviem, predpokladám, že keď sa teraz pozrieš z okna, štartuje vesmírna loď na Mars a okolo nej sú lietajúce autá. Teda, keď si dáš dole okuliare s virtuálnou realitou. Ale jeden trik pravdepodobne bude fungovať aj v roku 2050, a to je rastový mindset. Sú ľudia, ktorí majú pocit, že všetko, čo vieš a dokážeš, je dané od narodenia, vekom alebo talentom. Majú o sebe fixnú predstavu. Nedávno mal niekto zdravotný problém a pýtal sa ma, či mu neviem poradiť. Pýtal som sa ho, či čítal posledné vedecké články k danej téme. Nečítal, nechápal som prečo. “Tebe sa to ľahko hovorí, ty vieš po anglicky”. Áno, ale po anglicky som sa naučil a môžeš sa aj ty, nemám špeciálny gén na angličtinu ani na jazyky. V tomto som úplne priemerný a teda stačí investovať čas a po anglicky bude vedieť ktokoľvek, kto chce.
Rastový mindset sa občas s vekom pretvára na mindset pevných zručností a vlastností (fixný mindset), ale to tiež nie je prírodný zákon. Proti tomu treba bojovať. Aj v roku 2050 môžeš byť najzdravší, najkreatívnejší a najskúsenejší, aký si kedy bol a keď si budeš vytvárať víziu na najbližších 25 rokov, nezabúdaj na to, že musí byť väčšia a odvážnejšia ako teraz. Ak to neurobíš, podľahneš entropii a vyhasneš. Neznamená to, že musíš makať 12 hodín denne, práve naopak, urči si správne ciele a pracuj na nich postupne. Času máš kopec, nie je kam sa ponáhľať.
Mladí ľudia a otvorená hlava
Ako človek naberá skúsenosti, má pocit, že nie je potrebné ďalej skúmať. Je to prirodzené. Keď som začal žiť v Panama City, mal som chuť vyskúšať všetky zaujímavé kaviarne a reštaurácie. Keďže som nič nepoznal, potreboval som mať otvorenú hlavu a skúmať možnosti. Po nejakom čase som si našiel svoje obľúbené miesta. Pravdepodobnosť, že nájdem niečo lepšie ako to, čo už poznám, radikálne klesá s časom. V informatike sa to volá problém skúmania vs. využívania. Najprv sme vo fáze skúmania a potom viac využívame to, čo už sme vyskúmali. Ani jeden extrém nie je optimálny. Ak by som stále iba skúmal, väčšinu času pijem flat white s prevareným a prepeneným mliekom – aj keď sa v Paname pestuje jedna z najlepších káv na svete, schopnosti baristov vo väčšine kaviarní sú katastrofálne. Keby som ale stále chodil iba do mojej obľúbenej kaviarne Leto, prišiel by som o možnosť ochutnať zaujímavé nové kávy, v novom prostredí a s inými zaujímavými ľuďmi.
Na to, aby som aj skúmal, nie len využíval existujúce skúsenosti, potrebujem mať otvorenú hlavu a aktívne vyhľadávať nové informácie, poznatky a podobne. Ak som niečo robil tisíckrát nejakým spôsobom a mám s ním skúsenosti, je fajn aktívne pracovať na tom, aby som to z času na čas vyskúšal inak. Možno sa zmenili podmienky alebo som na mnohé veci neprišiel. Spolu s rastovým mindsetom je otvorená hlava niečo, čo starším ľuďom postupne odchádza. Ale nie je to prírodný jav, je to dané len množstvom existujúcich skúseností. Ľudský mozog je šialene adaptabilný, neuroplasticita a vytváranie nových neurónov nikdy nekončí a vždy je možnosť naučiť sa niečo nové. Ak bude technologický vývoj pokračovať v roku 2050 takým tempom ako teraz, musíš na tom aktívne makať. Vymysli si stratégiu, ako v tvojej oblasti prijímať nové informácie, ako skúšať nové veci.
Jednou zo stratégií je aktívna práca a komunikácia s mladými ľuďmi. V roku 2050 bude väčšina tvojich rovesníkov “na dôchodku”. Otvorenie hlavy a dobíjanie energie interakciou s mladými ľuďmi je tak veľmi jednoduchý spôsob. Hlavne, ak nebudeš znudený dedko, ktorý všade bol a všetko videl, ale práve naopak budeš mladých vnímať ako ľudí so superschopnosťou otvorenosti a prebytkom energie, nalepí sa to na teba. A oni budú chcieť čerpať z tvojich skúseností. Daj si výzvu – buď aspoň tak kreatívny, inovatívny a otvorený ako mladí ľudia, s ktorými interaguješ.
Adaptabilita a skúsenosti
Jednou zo superschopností, ktorú môžeš vybudovať, je adaptabilita. Podmienky okolo teba sa veľmi pravdepodobne menia tak rýchlo, ako si to teraz v roku 2019 neviem ani predstaviť. Nie je dôležité čo vieš, informácie sú dostupné zadarmo každému. Je dôležité ako reaguješ na meniace sa podmienky. Ak si pred mesiacom bol presvedčený o tom, že sa niečo nedá urobiť, pozri sa, či náhodou nevznikol technologický vynález, ktorý ťa presvedčí o opaku. Nikdy nerob nič len preto, že si to tak robil posledných 30 rokov. Adaptabilita je dôležitejšia ako IQ aj EQ. Pozoruj prúdenie rieky času a plávaj s prúdom. Vyhýbaj sa prekážkam a stavaj na nových možnostiach, ktoré sa okolo teba neustále objavujú.
K tomu môžeš využívať svoje superskúsenosti. Mladí ľudia, ktorí sa práve zapojili do pracovného procesu majú v tomto nevýhodu – máš za sebou desiatky rokov skúseností so zmenami. Ber ich pozitívne – stavaj na nich, ale nedovoľ im, aby ťa obmedzovali.
Záver
Neviem na akej planéte sa momentálne nachádzaš. Neviem, koľko máš peňazí, detí a koľko kníh si napísal a koľko firiem si založil. Neviem ti poradiť, do čoho máš investovať svoj čas, peniaze a do veľkej miery ani energiu. Ale z tvojej minulosti ti odkazujem, aby si nezabúdal na to, aké je dôležité trénovať svoj mozog a svoje telo, aké užitočné je mať víziu lepšej a väčšej budúcnosti. Na svoj rast používaj rastový mindset, buduj svoju adaptabilitu a otvorenosť, interaguj s mladými ľuďmi a plánuj svoju budúcnosť ako dlhú, zdravú a kreatívnu.
A ak budeš mať trochu času, napíš si list do roku 2080.
Juraj Bednár
O knihe
Tento článok je súčasťou Jurajovej novej knihy “Hackni sa!”, ktorá vychádza na jeseň 2019. Kniha sa venuje štyrom témam – hackovanie, podnikanie, sloboda a kryptomeny. Tieto témy sú prepojené a ich cieľom je pozerať sa na svet inak – budovať adaptabilitu a otvorenú hlavu. Kniha má za sebou úspešnú crowdfunding kampaň iba za kryptomeny – novodobé virtuálne internetové peniaze. Na stránke kampane je možné knihu za kryptomeny predobjednať – a ak neviete, čo sú kryptomeny a ako ich používať, je tam aj návod ako s nimi začať. Taktiež je možné naučiť sa to osobne v Paralelnej Polis v Bratislave. Je to tak trochu “filter” na ľudí, pre ktorých táto kniha je. Niekto, pre koho sú kryptomeny neprekonateľnou bariérou jej obsah nevyužije, ale ak má niekto chuť experimentovať a učiť sa nové veci, je pre neho ako stvorená.