Sú tí druhí hlupáci? Ak niekomu chcete zobrať jeho pravdu, ktorá je pre neho naozaj dôležitá, zľakne sa.

Sú tí druhí hlupáci? Prečo útočia ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile?

Prečo tí druhí útočia a nenechajú vám vašu pravdu, ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile? Prečo vás napádajú, ak za nimi stoja ďalší, ktorí veria tomu istému, čo oni?

Sú tí druhí hlupáci?

Všimli ste si niekedy, že ľudia milujú komunity?

Každý chce niekam patriť, niekam sa zaradiť. Byť súčasťou celku. Stretávať sa s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké názory. Celý život nás formuje to, čo počúvame, vidíme a zažívame. Prijímame za svoje rôzne presvedčenia, no bez potvrdenia okolia sa akosi bojíme, či sú správne. Preto vyhľadávame komunity a ľudí, ktorí majú podobné názory na svet. Cítime sa medzi nimi istejšie, lepšie a hodnotnejšie. Vo svojej bubline si navzájom potvrdzujeme svoje pravdy, opakujeme rovnaké frázy, navzájom si prikyvujeme. Sme spokojní, že naše myšlienky a presvedčenia sú správne. Lebo ich zdieľajú aj iní.

Buďte k sebe úprimní.

Ustáli by ste svoj názor, keby nebol NIKTO, kto by ho zdieľal tiež? Keby ste so svojim názorom boli na svete sami? Alebo aspoň sami vo svojej komunite? Pravdepodobne by ste si ho nechali pre seba. Nezverejňovali by ste svoje myšlienky a presvedčenia, lebo by ste sa báli odsúdenia okolia. Báli by ste sa, že vám povedia, že sa mýlite. Alebo ešte horšie, že  na vás zaútočia a rovno vám povedia, že ste hlupák, či hlupaňa, úplný blbec, ktorý sa má vrátiť na základnú školu a naštudovať si ako to je „NAOZAJ“. A vy sa nechcete cítiť ako nedoštudovaný blbec. Chcete vo svojej komunite zapadať, chcete ich uznanie, rešpekt a potvrdenie pre svoje pravdy, Uistenie, že ste si vybrali správne. Že váš postoj vám pomôže prežiť v tomto svete. Takto máte veci pod kontrolou, upratané a cítite sa  v bezpečí.

Prečo tí druhí útočia a nenechajú vám vašu pravdu, ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile? Prečo vás napádajú, ak za nimi stoja ďalší, ktorí veria tomu istému, čo oni?

Rovnako, ako vy, totiž ani oni nechcú počuť, že by sa mohli mýliť. Každá ich pravda, každé ich presvedčenie, každý postoj a názor tvoria piliere ich existencie. Podopierajú nimi svoju osobnosť, svoj život, ktorý si vytvorili a svoju osobnú predstavu o sebe samom. Svoj domček bezpečia, ktorý si pre seba postavili. Každý chceme veriť, že rozhodnutia, ktoré robíme a názory, ktoré sme si vybrali pre svoj „domček“ sú tie správne, pravdivé a pomôžu nám v určitom zmysle prežiť. A tak staviame svoje piliere jeden vedľa druhého. Niektoré takmer bezvýznamné, iné zas nosné. Keby sa nám zrútili, zrúti sa s nimi aj náš svet. Preto ak cítime ohrozenie niektorého z našich pilierov, dostáva nás to do stresu. A vy predsa všetci viete, ako mozog pracuje v strese. Dáva nám len tri možnosti reakcie – uteč, útoč, ustrnutie.

Ak niekomu chcete zobrať jeho pravdu, ktorá je pre neho naozaj dôležitá, zľakne sa.

Pravdepodobne na vás začne útočiť a brániť si svoj pilier. Ohrozujete ho. Potrebuje vás presvedčiť, že to vy sa mýlite, nie on. Potrebuje vás umlčať. Potrebuje umlčať vašich podporovateľov. Čím viac svoju pravdu presadzuje a čím viac ju kričí do sveta, tým dôležitejšia sa pre neho stáva. Už nemôže ustúpiť a povedať „prepáčte, zrejme som sa mýlil“. Tvrdil totiž, že všetci, čo to vidia inak sú tupci a hlupáci, a teraz by ako hlupák vyzeral on.  Preto aj keď prídu fakty, nechce ich počuť. Jeho myseľ ich prestane vnímať a namiesto toho, aby ich prijala, horúčkovito vyhľadáva čokoľvek, čo by potvrdilo pôvodný chybný názor. Hlavne nech sa mi nezrúti jeden z pilierov. Je jedno, čím ho podopriem, len nech stojí.

Ako spoznáte, že vás už tento strach nedrží?

• viete pripustiť, že aj vy sa môžete mýliť
• nepotrebujete hľadať potvrdenie svojej pravdy vonku, u druhých
• nemáte potrebu každého presviedčať o svojej pravde
• nevydávate svoje NÁZORY za fakty
• necítite potrebu argumentovať a vysvetľovať každému „ako to naozaj je“
• rešpektujete, že ľudia môžu mať aj odlišné názory
• nepovažujete za hlupáka každého, kto verí iným veciam ako vy.

Keď to viem, znamená to, že odteraz budem v pohode s každým názorom, ktorý si vypočujem a už ma nič nerozhádže? Nie, úplne na sto percent to nikdy nebude. Ak vám kopnú do piliera, aspoň trochu to vami vždy zatrasie. Otázka je, či po takom kopnutí ostanete pevne stáť aj naďalej, alebo vyrazíte na boj proti svojmu domnelému nepriateľovi. Lebo váš strach vám bude veliť do útoku.

Vždy sa budete cítiť lepšie medzi tými, čo zdieľajú rovnaké názory a hodnoty ako vy.

Občas to dokáže byť ako pohladenie pre dušu, keď vás niekto utvrdí vo vašej pravde, o ktorú ste sa báli. Upokojí vás to. Poteší. Nikdy však nenájdete človeka, s ktorým by ste sa zhodli úplne vo všetkom. Každý sme sa vyformovali inými skúsenosťami a zážitkami, preto aj naše pravdy a viera budú iné. Môžeme sa však sústrediť na to, čo nás spája.

Chceme, aby nám druhí nechali naše presvedčenia a nepodkopávali naše piliere.

V tom prípade však musíme urobiť to isté. Nechať druhým priestor na ich vlastný názor. Nie, neprestaňme diskutovať a vymieňať si poznatky. Len sa začnime viac navzájom rešpektovať a prestaňme do seba navzájom kopať. Ak svojho názorového oponenta nebudete považovať za idiota, nebudete sa báť pripustiť, že môže mať pravdu a ak ste sa mýlili, nebude vám trápne prejsť na jeho stranu.

A čo s tými, čo útočia? Skúste si uvedomiť, že k útoku ich núti amygdala v dôsledku stresu, ktorý pociťujú, keď sa boja o svoje piliere. Majte súcit s ich strachom. Ale nenaskakujte na ich vlnu boja. Budú sa totiž biť do úplného vyčerpania. Ak sa necháte strhnúť, vyčerpá to aj vás. Zamotáte sa do boja, ktorý nemáte šancu vyhrať. Nepodarí sa vám presvedčiť ich. NIE, vaše argumenty a fakty ich naozaj nepresvedčia a dokonca ani nezaujímajú. Oni naozaj pred vami nesklonia hlavu a nepovedia „prepáč, mýlil som sa, to ja som bol hlupák, nie ty“. Nikdy sa to nestane. Tak prečo sa o to stále snažíte?

Viem aké to je každého presviedčať, že moja pravda je tá jediná správna. Ako to, že to ostatní nevidia?? Sú snáď slepí?

Keď vám to napadne, pripomeňte si, že kým budete bojovať, vždy vám bude prichádzať súper a tie boje sú nekonečné a vyčerpávajúce. Nikdy neskončia. Často nemajú jediné správne riešenie. Vlastne vôbec nemajú zmysel. Preto namiesto toho, aby ste bojovali proti tomu, čo nepovažujete za správne, môžete zvoliť iný prístup – ísť príkladom a ukazovať druhým cestu, po ktorej idete vy. Cestu, ktorú považujete za dobrú a prospešnú. Bez nátlaku a vnucovania. A oni sa možno časom potichu pridajú. Bez toho, aby sa cítili porazení.

Martina Janková

Autorka detských kníh a podujatí pre deti